Štvrtok
(námet na krátky film)

Alica a Soňa sedia v kaviarni. Alica rozpráva o udalostiach dnešného dňa. Je to pä? vecí. Tri vz?ahy s tromi chlapmi. Pracovný pohovor. Rodina. Vo všetkých veciach musela robi? nejaké rozhodnutia. Také, ktoré všetky tieto veci zákonite posunú zásadne ďalej. Určité rozhodnutia spravila a teraz je v napätí ako to celé dopadne. Toto porozpráva kamarátke.
Alica je v posteli, zhasína nočnú lampičku a nastavuje si budík na deviatu.
Budík zvoní. Ukazuje 7:30. Alica otrávené a nechápavo naň čumí, znovu nastaví na deviatu a vypne. Sedem 45 ju príde budi? mamina, že zmešká ten pohovor. Alica jej nevrlo odvráva, že pohovor mala včera. Matka nalieha a nalieha, hádajú sa, matka jej ukáže kalendár, že je 9.10., štvrtok, má pohovor v tej firme, na ktorom jej tak záleží, tak nech neblbne a okamžite tam ide. Alica je z toho maximálne podráždená: „...a čo ti šibe definitívne? včera bol štvrtok..“ ale v rámci toho, že vie, že hodne hulí, tak svojej pamäti nemôže nikdy stopercentne veri? a pre istotu vstane a umyje sa. Vzápätí v telke vidí dôkaz, že je štvrtok. Na novinách čo ležia na stole taktiež. A ako sa vydáva na cestu dňom vidí dôkazy toho, že sa ten istý štvrtok opakuje aj na celej realite. Drobné detaily. Tí istí ľudia na zastávke. Tá istá električka s tým istým plagátom, pretože z domu odchádza v tom istom čase... Kráča po ulici smerom k firme kam ide na pohovor a je z toho celkom zmagorená: „A čo sa mi celý ten deň prisnil v toľkých detailoch?“.
Náhle sa však celý obraz reality pred jej očami zastaví a hneď vedľa nej sa objaví týpek v čiernom klobúku, a čiernom obleku v štýle 19. storočia. Vysvetlí Alici situáciu.
On je Jacques a sleduje jej život už nejaký čas. On sám už na tomto svete odžil svoje – teda dá sa poveda?, že je duch, ako to ľudia volajú, ale baví ho ešte sledova? tento svet čas od času a konkrétne jej život ho baví sledova?. „Som taký tvoj fanúšik“, povie s oslňujúcim úsmevom. Totiž takéto voyagerske koníčky má veľa mŕtvych - ktorých je pravdaže neporovnateľne viac ako aktuálne živých - takže mnohí ľudia majú svojich pozorovateľov. No a on teda pozoruje Alicin život a v tomto bode sa rozhodol s ňou zahra? malú hru. Scenár hry mu Úrad Osud schválil - má nato papier aj pečiatku.
Hra je nasledovná. Ako Alica sama vie, tento štvrtok je deň, keď Alica musí spravi? sériu dôležitých rozhodnutí. Zatiaľ ho raz už prežila a ubezpečuje ju, že nie najefektívnejším spôsobom. Odteraz sa jej tento deň bude opakova? dokola toľko krát, kým počas neho nespraví takú kombináciu rozhodnutí a ?ahov, ktorú chce on aby spravila. Alica je pobúrená: „Akože teraz musím odži? tento deň tak, ako chceš ty a potom mám s tým ži? ďalej? Nie je to podlé?“ Vysvetlí jej to však, že nie je to len taká kombinácia, ktorá jemu urobí rados?, ale schválil mu to Úrad, že je to aj jedna z kombinácii, ktoré sú vôbec pre jej ďalší život najlepšie. Na Úrade Osud to vedia, oni nato majú programy v počítači. Takže žiaden oser, Alica naopak získava exkluzívnu možnos? ako si na viacero pokusov čo najlepšie zariadi? život: „Poviem ti otvorene, tá včerajšia kombinácia bola otrasná. To by si si dala. Takže buď rada, máš ďalšie pokusy. Pričom rád by som podotkol jednu vec: možno ak budeš usilovne špekulova? prídeš aj hneď a zaraz nato, aké je to najlepšie riešenie, ktoré som pre teba vybral, ale ber do úvahy aj tú skutočnos?, že čím viac chybných variant tohto dňa vyskúšaš, tým viac sa môžeš nauči? o živote“. „Aj tak je to ale podraz, je to obmedzenie mojej slobody, čo ak ja nechcem aby tento deň dopadol najlepšie ako sa dá?“. „Neboj sa, tvoju slobodu ti nikto neberie. Ak budeš ma? dojem, že si vymyslela skutočne hodnotnú kombináciu a rozhodneš sa slobodne si ju necha?, aj napriek tomu, že ti poviem, že to nie je tá najlepšia, môžeš si ju necha?“. „Hm... Znie to všetko strašne férovo, ale cítim v kostiach, že niekde je v tom riadny oser...“ „Veľa š?astia v tvojej hre“ – Jacques sa okúzľujúco usmeje a zmizne a realita sa dá do pohybu.


Alica príde na pohovor. Je počas neho celkom mimo, pretože rozmýšľa nad tým čo práve za haluz zažila. Po pohovore si ide sadnú? do kaviarne a premyslie? stratégiu, že čo s tým celým.
Nakreslí si tabuľku so všetkými možnými kombináciami. Potom ju pokrčí. Potom si ide k Dunaju pohúli?. Vymyslí sériu absurdných nápadov. Niektoré zrealizuje.
Odžije si štvrtok 2 čiastočne ako racionálny plán, čiastočne ako výsledok improvizácie.
Večer v kaviarni to znovu rozpráva kamarátke Soni, s tým, že jej povie aj o Jacquesovi a snaží sa ju presvedči?, že to fakt tak bolo na základe dôkazov („O chvíľu sem príde taký týpek so psom...“). Soňa neverí, samozrejme.
Potom sa Alica na základe nového rozhodnutia čo vymyslí stretne s jedným z tých chlapov a ide domov spa? a zobudí sa zase do toho istého štvrtka.
Nasleduje ďalší deň, po ktorom sa už pohybujeme vo väčších strihoch, bez detailov (ako presun MHD), len po najzásadnejších situáciách. Situácie sú: ranný rozhovor s matkou, pracovný pohovor, komunikácia s tromi chlapmi, s ktorými má Alica rozohrané nejaké hry, a večerné stretnutie s kamarátkou. Obmieňajú sa rozličné varianty, v krátkych situáciách. Takto uplynie niekoľko dní. Deň po dni vždy nastáva určitý posun, Alica prichádza na čoraz nové a nové nápady, stretáva aj iných ľudí, aj ďalšie situácie sa jej do toho začínajú montova? ako reakcie na jej postupne čoraz absurdnejšie nápady. Až konečne dospeje k variantu dňa, ktorý sa jej dá dos? uspokojivý...
Vtedy sa znovu stretáva s Jacquesom a prebehne medzi nimi druhý dialóg na tému, či ide si necha? tento deň alebo nie. Jacques je fakt presvedčivý, takže Alici to nedá a rozhodne sa, že to ešte skúsi, len tak či neuhádne. Jacques má ale jednu podmienku, že tento posledný deň si už musí necha? určite. Alica súhlasí, pretože si myslí, že to má pod kontrolou, tie body tohto dňa, ktoré považuje za najlepšie už má nacvičené, tak to len zopakuje, no a plus môže skúsi? ešte pár drobností, ktoré to ešte viac celé vylepšia.
Skutočnos? je však iná. Celý deň jej plány totálne nevychádzajú, horko ?ažko sa jej podarí zopár bodov dodrža? oproti tomu predchádzajúcemu dňu, ktorý považovala za tak ideálny. Má pocit, že všetko strašne dosiera ako sa len dá. Večer je z toho dňa celkom zdeptaná, lebo vz?ah s chalanom, ktorého si už rozhodla, že si vyberie z tých troch doserie absolútne.
Keď sa však objaví Jacques gratuluje jej, že nato konečne prišla – toto bol ten ideálny štvrtok, ktorý mala odži?. Alica je z toho v šoku, samozrejme, prebieha tretí dialóg medzi ňou a Jacquesom, ktorý končí nasledovne:
Alica: A povedz mi prosím ?a načo to tebe bolo, takáto hra?“
Jacques: (sa oslňujúco usmeje): „Chcel som si s tebou dohodnú? rande“
Alica: ???
Jacques: Až zomrieš a budeš ešte ma? chu? sa so mnou stretnú?, choď na Mont Blanc, tam ma nájdeš.
Alica: Mont Blanc?
Jacques: Pekné miesto na rande, nie? Opä? sa oslňujúco usmeje a zmizne.
Zvoní budík. Ukazuje devä? hodín, dátum 10.10., piatok.
Zatmievačka. Koniec. Titulky.

Možná dohra: medzi titulky povplietané fóriky – krátke záblesky situácií z piatku. Napríklad:
Alica z vrecka riflí, ktoré vo štvrtok mala na sebe vy?ahuje nezodretý stierací los, stiera ho a vyhráva auto.
Telefonát z firmy, kam robila pracovný pohovor – spravila to.
Vo dverách stojí chalan, ktorého Alica najviac chcela a s ktorým to včera mala pocit, že najviac dosrala - s kyticou ruží.
Plus ďalšie možné dohry rozličných situácii, ktoré sa rozohrávali v osudný štvrtok – aj úplne detaily (typu s chodcami na ulici alebo v MHD alebo v škole) aj fakt zásadné veci.
Princíp fórikov je v tom, že všetko dopadne až gýčovo sladko dobre a z toho je Alica pravdaže v šoku.