Plakal som vtedy spolu s ostatnymi, ale nehanbil som sa za to, ako sa nehanbil nikto z tych, co plakali so mnou. Plakali sme od radosti. Este nikdy som nevidel tolko ludi plakat a tesit sa od radosti, ako ked nas vojensky oslobodili od Rakusko-Uhorska ceski vojaci, cetnici, sokoli, legionari a spolu s nimi aj 1. pluk slovenskej slobody. Volakedy som si myslel, ze ludia placu vacsinou od krivdy a bolesti, ako ked sa nasi dozvedeli, ze brat Karol padol na talianskom fronte, ale dnes viem, ze to nie je celkom tak. Videl som plakat ludi od radosti zo slobody.