Do Amazónie sme sa dostali loďou. Priplavili sme sa tam trojpodlažnou loďou, v podpalubí boli zvieratá a ovocie, na prvom poschodí Peruánci a na najvyššom bohatí Peruánci a zopár turistov. Boli tam napríklad mladí Nemci, ktorí už pol roka cestujú po rôznych šamanoch od Kolumbie cez Peru po Bolíviu. Na trojdňovú plavbu sme si zaopatrili asi dva gramy trávy a asi gram kokaínu. Plavba po džungli bola úžasná až na to, že sme zapadli asi na jeden deň. Asi najkrajší zážitok z Peru. Vystúpili sme v Naute a odtiaľ sme sa do Iquitosu dostali autom. V hosteli, kde býval Warner Herzog, počas svojho natáčania bol príšerný smrad z neďalekého pivovaru, tak sme odišli do niečoho iného. Druhý deň opäť smer Nauta a priamo do džungle asi dve hodiny loďkou po prúde. Náš guide – Israel, domorodec z dediny, pri ktorú sme mali ísť, nás sprevádzal. Po ceste sme sa veľa rozprávali a ja som načrtol tému curandero...Rozprával nám o tom, aké mával on zážitky a ako to asi prebieha. Potom povedal, že ak by sme mali záujem, môže sa opýtať šamana z vedľajšej dediny, ktorého veľmi chválil, či by bolo možné pre nás urobiť session.
Potom sme sa zložili na mieste, urobili si výlet po lese a išli do vedľajšej dediny. Israel nás zoznámil so šamanom. Jeho chatrč bola trochu vyčlenená od ostatných chatrčí v dedine. Na „priedomí“ posedávali rôzni turisti, pravdepodobne v príprave na ayahuascovú ceremóniu. Šaman mal na sebe červené tričko a nápis niečo s Ježišom. Bol iní ako všetci usmievaví Peruánci, bol vážny, rozhodný a podobal sa na hada. Opýtal sa, či máme záujem o prírodnú medicínu, prikývli sme. Dohodli sme sa na 120 nuevo soles za ceremóniu. My sme sa mohli niečo opýtať, ale odrazu sme nevedeli, že čo. Všetko bolo spečatené a mne ostal trochu blbý pocit, že čo ak...?
Mali sme mať trochu urýchlenú diétu, čiže málo obedovať a nevečerať. Inak by sa asi po dobu týždňa nemalo jesť nič sladké, slané, korenisté, alkohol ani sex. Pred ceremóniou sme strávili nejaký čas v dedine, kde akurát vrcholila zábava najväčšieho Peruánskeho sviatku. Deti mali predstavenie a zadarmo sa podávala chicha (kukuričný mušt) a pukance, všetci sa na tom veľmi zabávali, my sme boli trochu nervózni.
Potom sme šli za šamanom, a k nám do loďky pristúpili dvaja Peruánci (architekt a neskončený zubár) asi nášho veku. Hovorili, že ayahuasca si nájde nás, nie my ju. Doplavili sme sa k osamotenej chatrči, ktorá sa využíva iba na ceremónie. V nej horela jedna sviečka a do nej zízala žaba. Zašli sme za roh a tam sme sa mali usadiť na zem, na kde boli deky a lavóre. Prikryli sme sa moskytiérou a šaman nás požiadal, aby sme boli ticho. Začal sa pripravovať, všetky fľaše ofúkal cigaretovým dymom a rozháňal šuchotavým lístím. Tabak má ochrannú funkciu, tam sa však skôr vydychuje ako vdychuje. Potom si niekoľkokrát odpil z fľaše, kde bola ayahuasca a potom ešte z nejakého odvaru ( myslím, že vyluhované listy tabaku), ktorý ho má chrániť pred inými curandermi. Veľmi často okolo seba a po celej miestnosti rozháňal dym a čudne pískal. Icarios nespieval skoro vôbec.
Potom nadvihol moskytiéru a posadil sa k nám. Povedal, že po tom, ako sa napijeme, nesmieme nič hovoriť, nikoho sa dotýkať ( pozrel na mňa a na Hanku ) a musíme mať zatvorené oči. Povedal, že sa s nami budú diať rôzne veci, že môžeme byť vystrašení zo zvukov z pralesa a že nám pravdepodobne bude zle. Na to tam máme lavór a toaletný papier...Tiež sa však môžeme čistiť aj z opačnej strany. Vtedy ho máme požiadať a on nás potácajúcich sa v tme vyvedie za ruku u káže kam sa máme vysrať(pozrel na Hanku, akoby vedel, čo sa bude diať- Si chica?).
Tvár a činy šamana sa teraz zmenili z nedostupných a vážnych na mierumilovné a oddané.
Ayahuasca je nápoj, konzistenciou pripomínajúci med alebo kondenzovaný javorový sirup, avšak horký, zemitý a trochu z neho napína na vracanie už len pri prehĺtaní z misky. Po dopití sme si každý mali zapáliť ubalenú cigu a šlukovať(ja nefajším, takže sa mi trochu točila hlava). Lahnúť si, zavrieť oči a čakať.
Ja som sa snažil uvoľniť a kľudne dýchať, niečo na spôsob autogénneho tréningu. Postupne som sa uvoľňoval viacej a viacej a myseľ prestávala byť uväznená v koži. Moje ego sa rozpínalo a do môjho vnútra sa dostávalo množstvo obrazov, ktoré sprevádzal nesmierny kľud. Po chvíli som začul prvé vracanie odvedľa, po chvíľke úľavy nasledovala druhá vlna. Mne bolo trochu nevoľno, ale na vracanie to nebolo. Potom sa pridala Hanka, ja som sa ďalej rozpínal, podobne ako keď som robieval hemi-sync. Nauzea sa stupňovala u všetkých, ale chlapec- zubár si toho vytrpel strašne. Do konca session grcal asi tak 40krát. Po hodine odolávania a otočení hlavy k Hanke, či sa drží, som sa nezdžal ani ja... Poriadne opitie a na to strašne zhúlenie je nič oproti nauzey a o točákom, aké vám spôsobí ayahuasca. Vtedy sa mi pred „oči“ dostávali prudko farebné obrazy v takom množstve, že som ich nedokázal vnímať, iba som ich videl, ale nemohol som ich spoznať. Často boli pospájané, „nalepené na sebe“. Pripomínalo mi to farebné neóny ako z Las Vegas. Prichádzalo mi tak, zle, ako som ešte nikdy nezažil, akoby celé cerebellum ( centrum rovnováhy a koordinácie pohybov) bolo mimo prevádzky. Nedokázal som ani len ležať, snažil som sa byť v úplne rovnovážnej polohe, aby som svoj mozog čo najmenej zaťažoval proprioceptívnymi informáciami. Hanka sa zdvihla a požiadala šamana o pomoc, v takom stave šla srať niekde do diery v chatrči, opierajúc sa rukami o zem a stenu. Potom sa to ešte zopakovalo, medzitým niekoľkokrát grcala. Čo sa nedá povedať o chlapcovi, ktorý reval jak tur a už z neho neliezli už ani žalúdočné šťavy. Myslím, že tiež niekoľkokrát bol vyskúšať „hajzel“. Ja som mal po istej dobe chvíľu pocit, akoby môj trip predčasne skončil. Potom sa mi však opäť svet roztancoval. Celá session sa však niesla v tichu, curandero sa zapájal málo, väčšinou rozháňal okolo seba lístím a pískal, najmä ak niektorý z nás prežíval ťažké chvíle. To však nemení nič na tom, že sme po celý čas cítili, že sme pod jeho ochranou a že sa nám nemôže nič stať. Pomaly sme sa dostávali do hypnagogických stavov, a stavov bdelého sna, kde sme zotrvali až pokým za nami neprišiel Israel. Trochu sme mali ráno ešte „opicu“, ale po raňajkách sme sa už dostávali do normálu.
Ja osobne som nezažil žiadnu smrť a znovuzrodenie, nestretol som sa zo žiadnymi entitami, necestoval minulosťou alebo budúcnosťou a neprežíval žiadne symbolické zápasy. Čo je možno pre mňa aj prekvapenie, očakával som to. To sa však nedá povedať o Hanke, tá „pocestovala“ dosť veľa. Nebol to najsilnejší trip môjho života, k podobným stavom som sa dostal aj počas meditácií s hemi-sync. Rozhodne to bol ale veľký zážitok a ráno som pociťoval deševnú aj telesnú očistu. Nie nadarmo sa ayahuasca volá aj La Prurga.