cas merany v pocitoch, to je ta hra ktoru hrame, kazdy za seba, kazdy v svojom mene, vesela a pestra, proste namotavka. Kreativne sa vyzit, vytvarat ju, prisposobovat podla seba a predstav a snov. Vsetky postavy v nej maju hry vlastne a tak sa tlcieme do hlav, laska je hra, ked hladam casti seba rozlozene po podlahe, nektere najdu jine stratim, zivot hra. moja hra. a vzdy zabudam znova a znova, pozerat sa na pravidla ostatnych, ktore tam tiez patria a vidim len svoje. Jebat na to, davam prestavku svojej hlavke kockatej, sbrzdim ciel, ci vitazstvo ci co to je. abych pak znova spustila PLAY a dokoncila zivotodarnu cestu za koncom