môj 3-ročný nás začal hrýzť (aj biť), niekedy sa nechá uniesť emóciou ako keby, a od samejradosti mi zahryzne hocikam z ničoho nič..

..nevedel som ako sa ohradiť, nejak rozumne.. tak zvriesknem, že au, a poviem mu, že sa mi nepáči, že ma hryzie, a že aby ostal preč, lebo že sa ho bojím. on potom, že nie nie, ja tak nejak kľudne racionálne, že nie, nechoď ku mne, bojím sa, že ma pohryzieš (udrieš) radšej ostaň tam ďalej, jemu to príde ľúto, ešte chvíľku ho v tom podusím, a potom mu akože uverím, že už ma neuhryzne, sa akože uzmierime, a ešte mu odporučím ma radšej silno postískať keď chce, nie hrýzť. čo ja viem, príde mi to ešte ako tak pozitívne zdôvodnenie, a účinné, harmless hlavne voči nemu, žiadne negatívne konotácie..

je to tak? je fajn hovriť dieťaťu, že nesmie biť ľudí, lebo inak sa ho budú báť? a takto ho akože trestať, posielaním preč..?