Sľúbili sme si lásku, sestry a bratia, a predsa, počiatočná vrúcnosť sa vytratila. Ostala sťa nepodarený trójsky kôň pred bránami ostrých lakťov plných regálov trhu? Pátos pravdy a slušnosti odstránením článku 4 SOCPOP Ústavy zázračne nepreskočil z Jozefa SOC na Jozefa POSTSOC, ktorý napokon ostal tým istým neborákom Jozefom K. Strach poddanského normalizovaného národa z neuzavretých dejín nás poučil, že židáka za vodcu nechceme. Na doskách dejín sa príhodne zjavil Vlado, boxer z Nemšovej. Pomlčková vojna sa skončila 1:2, a bolo treba narovnať poriadky vo vnútri. Už nebolo všetko všetkých, a tak sme si mohli kúsky svojeti poťažkať kupónmi. Liečebné kúpele a železiarne sa však previedli v režime mojeTi. A aj sme viacerí tušili, že piľní hospodár domajší negazduje najlepšie, keď si aj ruky nemotorne od krvi zabrýzgal. Kde bola vôľa, bola aj viera v beh na dlhé trate. V ucelenom boji dobra a zla sme autsorsovali svedomie na západ. Étos po druhý raz ucítil zradu, čas smiechot vystriedali vážne počiatky kurzov J&chTingu. V postčiernobielej ére vyvezeného svedomia naše pohľady zneostrili otázky rastu HDP, ESFS, WTF? Západ sa ozval a chcel našu lásku. My sme ju však sľúbili iba nám.

Poďte, poďme si spolu zaspievať, S pánom...ehm