Ja to vnímam podobne s tou filozofiou. Samotné zamýšľanie sa z viacerých strán nad určitým konceptom mi prináša radosť a spokojnosť. Pri nachádzaní iných pohľadov na "danú" vec. Pocity šťastia zažívam, keď túto činnosť s niekym navzájom zdieľam; príjmame a odovzdávame si navzájom hodnotu.

Z môjho pohľadu samotné delenie a pôvod ako taký nie sú podstatné. Môžu byť však prospešné ako vzory, koncepty, techniky, nasmerovania k tomu, ako si tento stav uvedomovať. Samotné dosahovanie ani nie je zrejme vecou práce, ale skôr uvedomenia (Alebo ešte skôr "Práce na uvedomení."). V skutočnosti väčšina z nás k šťastiu má všetko čo potrebuje (prípadne na dosah ruky), len si/sa to treba uvedomiť.

Zaujímavá myšlienka je aj "Z poznania seba sameho moze byt imho stastne akurat tak ego". Z môjho akutálneho poznania je zdravé ego úplne v poriadku. Sebareflektujúce ego, odrážajúce aktuálnu skutočnosť jedinca, bez snahy sa hrať na niečo čo nie je, je z môjho pohľadu prospešný konštrukt. Dôležité je, či ho využívame konštruktívne, alebo deštruktívne.

Sme cítiace bytosti (pokiaľ vyčistíme balast čo sme si počas života nabrali). Cítime sa dobre, keď sa aj tí okolo nás cítia dobre. Bohužiaľ sme si našli rôzne "náplaste" (imho práve na nezdravé ego), a snažíme sa nájsť spokojnosť v materiáli (z materiálu nám stačí jedlo, prístrešok, voda, zdravotná starostlivosť, vzdelanie).
Vnútri však cítime (niektorí podvedome), že niečo nie je v poriadku, "something's wrong with this world". A toto je podľa mňa ten problém. Vnútorná potreba byť lepším človekom, na realizáciu ktorej nemáme v spoločnosti distribuované vzory chovania. "Byť lepším človekom" totiž dnes bežne znamená mať viac peňazí, moci atď (aj keď väčšina hovorí že nie, ale slová prudko odporujú skutkom). A tieto deštruktívne vzory chovania sú distribuované v masmédiách! Nie sme všeobecne natoľko uvedomelí, aby sme to vedeli filtrovať, naše podvedomie nasáva aj keď naše vedomie to popiera (klasický príklad je reklama).

V skutočnosti sme všetci na planéte jedna veľká rodina, lenže mi sme toto atomizovali do niekoľko členných skupiniek (v ktorých to tiež funguje kadejako), a popreli (biologickú) skutočnosť, že sme všetci príbuzní. Zabúdame, že spolupráca, vzájomná podpora, pochopenie sú oveľa dôležitejšie v zmysle dosahovania spokojnosti ako presadzovanie a vnucovanie svojho (nezdravého) názoru na svet.

Vďačnosť a prítomnosť sa snažím prežívať aj ja. Čo sa týka skromnosti, tú vnímam u seba z viacerých strán. Snažím sa žiť materiálne skromný život (chcel by som, aby mi to šlo ľahšie!). Na druhej strane som neskromný v prejavovaní svojej bytosti a osobnosti tak ako sa mi páči a ako mi to robí dobre a napĺňa ma. To ako to už druhá strana vníma, nie je môj problém. Snažím sa prejavovať rešpekt, úctu a toleranciu v maximálnej možnej miere ako som toho schopný (výsledky bývajú rôzne, vnímam to ako cestu). Kto chce pochopiť, tak to príjme ako to je, kto nechce, nepríjme. Nie som na tom závislý či ma niekto príjme, prijal som sa už sám.

P.S.: Napríklad teraz mi urobilo dobre, písať takýto príspevok. Vďaka za podnet. :)