Nemyslím si, že špachtľa má svoje opodstatnenie iba v performance/akčnom umení - skúsme ostať pri statickom umení. Všimnime si napríklad vzájomnú konfrontáciu rozličných prístupov k tvaru špachtle v tomto diele:



Autor vystupujúci pod pseudonymom ▀ tu umiestnil špachtle rozličnej šírky, tvoriac tým fiktívny špachtľopriestor (Spachtelraum) v protiklade k medzišpachtliu (Zwischenspachtelraum) ktoré je jasne zvýraznené modrým pozadím, čím autor vytvára zjavný rozpor, polarizuje, a to na rozličných úrovniach, vytvárajúc konfrontáciu nielen medzi špachtľami a medzišpachtlím, ale i medzi špachtľami navzájom. Ladením farby rúčok do farby pozadia však zároveň poukazuje na to, že všetky antagonizmy majú svoje styčné body, čo v kontexte ▀ovej tvorby nadobúda aj istý sexuálny nádych - nezabúdajme na jeho legendárne dielo Extrakčné kliešte , kde vzájomná konfigurácia kliešťov nadobúda až akýsi promiskuitný a dekadentný ráz a dielo bolo kvôli jeho latentnej provokatívnosti vyradené z učebníc estetiky pre základné a stredné školy.
V príkrom kontraste tu vystupuje iné jeho dielo:



kde naopak odstránením pozadia zameral pozornosť diváka iba na špachtle zotriedené podľa veľkosti, symbolizujúce týmto určitú harmóniu, poriadok, rozmanitosť v sériovosti a absenciu akéhokoľvek konfliktu a polarizácie, vyusťujúcu však v prílišnú sterilnosť a osamelosť. Tieto dve diela hlásajú rozdielny prístup k životu, k existencií, k bytiu ako takému a v diptychu predstavujú akýsi výkričník, varovanie pred upadnutím do akéhokoľvek extrému.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ