Do včera som o LD vedel len že existujú a mal som ich na takmer nekonečnom zozname vecí, ktoré by som chcel bližšie preskúmať. Potom sa stalo nasledovné:

Nespal som cca 30 hodín, domov som prišiel 18:30 a asi hodinu na to som si šiel ľahnúť. Zobudil som sa zrejme na nejaký hluk, no myslel som si že už mám odspaté a tak som vstal z postele, dal si kávu a raňajky. Bola ešte stále tma a ja som sa ani po pol hodine nepreberal, tak som sa pozrel na čas a zistil som, že je ešte len 22:00. Znovu som teda zaliezol do postele.

Po pár minútach som začal mať pocit, že plynule prechádzam do sna bez toho aby som zaspával. Najskôr to boli len zvuky, o ktorých som vedel že ich nepočujem, len si ich uvedomujem. Vzdialený smiech, rozhovor v ktorom sa nedali zachytiť slová a podobne. Potom aj nejaké abstraktné zrakové vnemy, ale tie mi neprišli veľmi zaujímavé. Bolo to veľmi zvláštne a upokojujúce. Stačilo otvoriť oči a všetko sa začalo strácať a so zatvorením očí zase vracať.

Postupom času bolo čoraz ťažšie rozlíšiť, čo ešte počujem naozaj a čo nie. Náhle došlo k zmene. Počul som na pár sekúnd hlasné pískanie a od vtedy som všetky zvuky počul nie z diaľky ale zvnútra svojej hlavy. Povedal som si, že takto nejak musí vyzerať schizofrénia. Pokúšal som sa rozoznať jednotlivé slová, no čím viac som sa znažil, tým menej to šlo. Nebolo to tým, že by zneli moc potichu, boli len nejaké rozmazané. Chvíľku som sa zabával predstavou, že by som potreboval okuliare na uši a v tom prásk, hrozne hlasno som počul pílenie dreva, akurat sa nepílilo drevo, ale môj mozog a vedel som, že keď sa dopíli až na koniec, už sa nedokážem vrátiť do normálneho stavu. Hrozne som spaníkáril a v poslednej chvíli sa mi podarilo otvoriť oči. Keby mi niekto hovoril o takomto zážitku asi by ma to trochu pobavilo, ale ešte teraz keď to opisujem a musím sa k tomu vracať sa mi zrýchľuje tep.

Dnešok som strávil googlením a čítaním a dozvedel som sa o veciach ako hypnagogia a že sa mi vlastne náhodou podarilo využiť WILD metódu. Neviem či ma má mrzieť, alebo mám byť rád, že som sa nedopracoval až k plnému snu. Ale rozhodne to chcem znovu vyskúšať. Myslím, že keď už do istej miery nepôjdem do neznámeho, tak to zvládnem lepšie, ale aj tak asi radšej počkám, kým nebudem zaspávať sám. Lebo ležať sám v tmavom byte nevediac čo je realita a čo nie bolo naozaj otrasné.