Ako vravieval Zorbas: ak si nešťastný, zatancuj si. A tak, ak mám čas, zastavím sa, zapnem v hlave hudbu & ohýbam tie prekliate údy. Tancujem už siedmy deň polku, quickdubstep, breakdance na lakťoch a tango. Na ulici, cintorínoch, v rakvách, teplákoch & ionosfére. Sám a s figurínami. Rekreoval som smútok nedostatočnou chémiou v príjmači. Väčšina vody v tele hľadá útočisko pred potnými žľazami. Ich smäd ma premieňa na Poseidona medzi morskými koníkmi. Víťazný kŕč v tvári a zatvorené oči. Blázon, ktorého odmietli znormovať, pretože sa vkuse hýbal a nadmerne rozlieval. Substituujem nedostatok lásky produkujúcej endorfíny pôžitkom z telesnej hyperaktivity. Musím však rátať, že Maslowova hierarchia je u mňa posunutá. Ak je sex v základni pyramídy, na vrchole je transcendencia ega rozdaná sebapoznaním a sebarealizáciou druhým. Odhŕňam sneh, predkladám návrhy projektov spravodlivých usporiadaní faláng, kosím verejnú zeleň, fúkam deťom odreniny, na ramenách obrov nosím dôchodcov. Beriem každý deň, ako by som včera zomrel. Hovorím si, čo všetko som nestihol a predsa mám pocit, ako dobre, že som zabudol vymyslieť ICock. Ak som nikdy nemal dlhodobé ciele, bolo to preto, lebo som nikdy nemal jednoznačné hodnoty? V čom som sa nesklamal? Ako môžem mať v niečom istotu? HaHeisenberg a GODel, už aj bez nich som bál nasadnúť do trolejbusu, dôverovať kategorickému imperatívu v tenkom čreve. Neveril som v boha, v mladých letách som poslúchal na hodinách matematiky, pohyboval sa v kruhoch, ktoré zo mňa spravili umierneného mizantropa, nerozumel tradíciám, nerád prezentoval názor skupinám hypotentátov, bezmyšlienkovito nechával plynúť čas pozeraním na tečúcu vodu, prechádzaním prázdnymi ulicami v opustených nepravdepodobných lokalitách.

Kto má plán, je pán. Kde sa vidíte o tridsať rokov? No, ehm. Akurát splatím hypotéku na tú villu v Španielsku pri mori. Ozveme sa vám. Patrím a pôjdem do basy pre asociálov, dobrovoľne. Som iracionálny konzument vyhýbajúci sa a neznášajúci celý slizký odbor marketingu a ním presiaknutého sveta. Poprosím viac reklamy, ale peknej, nech sa na ňu môžem pozerať. Odložiť život na voľný čas. Voľný čas pasívne prekonzumovať. Nech sa páči. Apaticky, voči mysleniu, ktoré presahuje naše libido. Je ešte primárna sloboda, ak dobrovoľne odovzdávame svoje súkromie na obchodné účely a tešíme sa, že je to grátis? Stáť nehybne vo svojom pokoji. Tento verš neuvidíš na socialnetworkingu. Rozvod tvojej tety zaplátame etargetom, ktorý nás prenesie na thajské pláže s ochotnými prostitútkami. Databázy potrieb sú preplnené, výrobne nachystané, spotrebitelia čakajú na diktát novej saturácie. V histórii ľudstva sme sa ešte nemali tak dobre. Trvalo udržať rast a bude nám ešte lepšie. Vždy chcel byť bohatý, bohatým sa stal, a bol šťastný, každým dňom bohatol a tešil sa na perspektívu budúceho bohatstva, lebo si toho chcel ešte veľa kúpiť. Patrik Tkáč, epitaf na vesmírnej lodi Enterprise. Pekný život. Pohľad Marxa na človeka ako dôstojnú, tvorivú a cítiacu bytosť je krásny, aj preto som vždy preferoval Hobbesa, veril v boha, ktorý spravil z ľudí prirodzených bastardov, a až strach ich dohnal k "láske". Najvyššia hodnota láska? Siedmy deň pohybu na lakťoch je dostatočný dôkaz. Prebúdzam sa zarastený, šávasan, zanedbaná masturbácia a euforické točenie na plávajúcej podlahe. C´mon, ešte jeden deň, nech som krajší, cynickejší, múdrejší vo svojej okázalej sociálne-uznanej neschopnosti.