 |
|
| node: | help! |
| template: | 4 |
| parent: | Klub Rodicov Kyberie |
| owner: | tatratank |
| viewed by: | |
| created: | 15.10.2011 - 20:52:49 |
| updated: | 15.10.2011 - 21:09:26 |
|
cwbe coordinatez: 101 63539 63556 1122092 6275027 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::14
total children::6
ahojte, chcem sa poradiť so skúsenejšími..
náš Kubko... toť:
...má v pondelok dva roky.
na svoj vek je asi dosť šikovný. už normálka rozpráva o 106, odrecituje niekoľko detských povedačiek (padla hruška zelená, atd...), pozná niekoľko písmen a čísel a vôbec, obvykle je to zlatý chlapec, ale v poslednej dobe je z neho strašný protestant a priečnik.
Možno aj preto že sa tak rýchlo naučil rozprávať, sa teraz strašne vyžíva v odporovaní. (nerob to -> budem to robiť, nekrič -> budem kričať) vrieska po nás (tatko choď preč!, daj mi to!, to je moje!...), ak sa mu niečo nepáči a náhodou nieje niečo podľa jeho predstáv, strašné scény hneď, neľudský vreskot a plač, hádzanie sa o zem. keď je už moc rozčertený tak sa nás už aj snaží biť, trieskanie dverami, rozhadzovanie vecí, kopanie do všetkého... a dokáže byť v tom celkom vytrvalý a nepríjemný. nevieme už čo s ním, nejde to ani po dobrom ani po zlom. ani ignorácia moc nepomáha.
ako k takémuto správaniu pristupovať? trochu ma to desí, že je takýto malý a už nám prerastá cez hlavu. už nám pomaly odchádzajú nervy. posledný týždeň sa to celkom stupňuje...
edit: ešte dodám že sa niekedy stáva že sa s takouto náladou rovno zobudí a je takýto "príjemný" bez zjavnej príčiny. mrnčí, plače, všetko je zle. haluz je, že potom ho to niekedy prejde samo z ničoho nič behom sekundy.
náš Kubko... toť:
...má v pondelok dva roky.
na svoj vek je asi dosť šikovný. už normálka rozpráva o 106, odrecituje niekoľko detských povedačiek (padla hruška zelená, atd...), pozná niekoľko písmen a čísel a vôbec, obvykle je to zlatý chlapec, ale v poslednej dobe je z neho strašný protestant a priečnik.
Možno aj preto že sa tak rýchlo naučil rozprávať, sa teraz strašne vyžíva v odporovaní. (nerob to -> budem to robiť, nekrič -> budem kričať) vrieska po nás (tatko choď preč!, daj mi to!, to je moje!...), ak sa mu niečo nepáči a náhodou nieje niečo podľa jeho predstáv, strašné scény hneď, neľudský vreskot a plač, hádzanie sa o zem. keď je už moc rozčertený tak sa nás už aj snaží biť, trieskanie dverami, rozhadzovanie vecí, kopanie do všetkého... a dokáže byť v tom celkom vytrvalý a nepríjemný. nevieme už čo s ním, nejde to ani po dobrom ani po zlom. ani ignorácia moc nepomáha.
ako k takémuto správaniu pristupovať? trochu ma to desí, že je takýto malý a už nám prerastá cez hlavu. už nám pomaly odchádzajú nervy. posledný týždeň sa to celkom stupňuje...
edit: ešte dodám že sa niekedy stáva že sa s takouto náladou rovno zobudí a je takýto "príjemný" bez zjavnej príčiny. mrnčí, plače, všetko je zle. haluz je, že potom ho to niekedy prejde samo z ničoho nič behom sekundy.