ja evidentne nie som predurcena hovorit ludom neprijemne veci.aspon myslim.kedze ako tak mam celkom dobry odhad na ludi -väcshinou aj na ich reakcie,desim sa toho co ma caka,ked dnes -vlasti naozaj dnes to musish povedat- poviem mojej o 61 rokov starshej "kamaratke"-babi,ktorej robim spolocnost,s ktorou oblubujem rovnake jedla,knihy,ludi,,,zdielame rovnake nazory na svet...posledny tyzden mi povedala tolko vela milych slov,berie ma ako vnucku,som pre nu samaritan,poklad,inteligentne stvorenie,ktoremu moze povedat vshetko.staram sa o nu rada,pocuvam ju rada,ucim sa od nej.to,ze som tu ,a ze som s nou vshade a casto je vshetko ok.ale som tu 3 mesiac a nezvladam byt tu cely mesiac len pre nu a jeden vikend ist home, stretnut vshetkych co mam rad.toto je uplne zle,uplny nepomer,vshetkeho...dilemujem...po-citovo som si zase neista co chcem,co bude dalej..lasku za peniaze,peniaze za lasku ..lasku za lasku ..vyberam si tretiu moznost,nenavidim peniaze celeho sveta ..chcem ist home za sestrou ,za efe,za luciou,za ocinom a za ...
som ako male dieta.chcem ist domov ;( a zaroven chcem aby to nebolelo.