dnes som nabral vela vnemov. Dievca ktore lubim sa predomnou rozplakalo, mal som tu moznost rozpravat sa s frajerom mojej prvej holky ( Turek,priemer< ).zapocuval som sa do noveho CD Dana Barty a kecal som s babou z Brazilie a Puorto Rico. Aspon 2 a pol hodiny som stravil s MHD. naco som dosiel? ze mladi ludia sa rutia do vlastnej skazy, s usmevom... nerozumeju hudbe,a tvaria sa ako keby boli najmudrejsi na svete. som zvedavy ci za 50 rokov (ak skôr nezomru), budu spokojni so svojimi zivotmi. a este nieco dôlezite!; som zvedavy ci na tomto svete existuje dievca pre mna. ktore by malo rovnake idealy,... lebo zatial som nic take ani z daleka nestretol. uz ma ani nebavi cakat ci hladat niekoho. zda sa mi ze sa utiahnem do hudobneho exilu. ja milujem hudbu a hudba miluje mna. mame rovnaky nazor.prezivame rovnake pocity, a mozeme sa na seba spolahnut... co treba viac?