Beriem do ruky hodinky. 7h 12min. Len 1,5 hodiny spanku. Obratim sa na druhu stranu ale po chvili je mi jasne, ze na spanok mozem zabudnut. V hlave sa mi opat rozbieha kolotoc myslienok. Neprijemnych a dotieravych myslienok.
Som hrozne smadna, ale pocujem, ze v kuchyni niekto je. Nechcem radsej nikoho vidiet a nechcem byt videna. Odtrepem sa do kupelne a ospliecham si tvar ladovou vodou. Potom konecne pohlad do zrkadla. Vidim cervene oci odrazajuce banalnu patpismenkovu otazku, masivne kruhy a rozmazanu maskaru pod nimi.Vravim si, ze takto asi vyzera tretotriedna kurva po sichte...
Vidina bublinkovej mineralky ma nakoniec predsa len vylaka do kuchyne... dobre mienene otazky spolubyvajucej ma vytacaju, presne ako som predpokladala. Vyhybavo odpoviem a cakam kym zmizne. Sedim v zupane za stolom a ziram na pohar perlivej mineralky stojaci predo mnou... a sledujem bublinky ako stupaju nahor...prva, druha, tretia... a myslim na vcerajsok a na slonov, o ktorych sme sa bavili, a na zajtrajsok, a na naivitu, a pasivitu, a na idealizmus, a na slovo laska a na ten oloveny pocit ktory mam v hrudi a hlave... a tiez myslim na to, ze svoje dno som uz dosiahla a tiez ma caka len to stupanie nahor...ako tie bublinky...mozno...
Zapijem svoju davku antidepresiv, osprchujem sa, obleciem, nanesiem hrubu tapetu make-upu a zamaskujem sa slnecnymi okuliarmi, a pripravim si umely usmev, s ktorym na tetinu zvycajnu otazku: "ako sa mas?" odpoviem "vyborne!"...