Kupit si listok na vlak, ci na autobus, nasadnuuut a ist, niekam kde je teplo, nie kam inam niekam prec, niekam kam ma to vola, niekde sa mi zda ze je miesto pre mna. Cestovat, bez hudby, ta cesta je hudba sama, jej text jej melodia. Preco je to take tazke? preco mam pracu? preco skolu, preco som tu tak zaseknuta? preco spia vsetky moje podnety, aj nadavky su sladke slova a nemaju uz ten ucinok, cigarety idu na kartony, a je ich menej. Neviem si obstarat ani davku reggae, a potrebujem ju sakra velmi. A rano vstat s velkym nadychom, krasne energickym cistym a naplnajucim ma. Teraz je ten moment. Cakam podnet, cakam signal ale je to prazdne. Je to nieco co nepride s jarou, nepride bez mojho rozhodnutia. Som neschopna a mala na taketo rozhodnutia. Neviem nic, ale nieco ma tam vola, tam kde zistim aku ma vsetko skutocnu hodnotu, tam kde budem vediet spravit krok vpred, tam kde bude moj domov, tam kde ma nebudu drzat materialne veci, tam kde moje myslenie dostane ine obratky, tam kde su podnety a reakcie. nebojim sa zimy, nebojim sa tmy a predsa bojim sa a nespravim to. Slepa ulicka zda za byt lokalnejsia. Chcem auto a vyburit sa na dlhej ceste, citit ako v teple oblieha ma chladna voda, ako na skutocny hlad chuti ovocie, aky je sex s niekym koho sa nebojim lubit, ake to je byt sam sebe strojcom stastia, chcem vediet z kolkych pohladov je mozne vidiet.
Raz mi niekto povedal: ...az budes mat 25... snad niekedy zmudriem, snad dospejem, snad sa niekedy rozhodnem, cakala by som ale na to nemam cas. Vazim si co mam, a preto stojim a ked kracam, kroky su polovicne. Dnes, nie zajtra, zajtra je dnes a dnes je vcera