Bus práve opustil Bratislavu a vezie ma skrze pláne posiate veternými turbínami smerom k Balkánu. Do hodiny Viedeň, potom Pešť, nad ránom Belehrad, potom Sofia óóó Sofia potom Plovdiv, potom Hissar, a tá konferencia čo zo všetkých najradšej mám..

Čo potom, to nevedno...

Hľadím na stovky tých točiacich sa turbín – teda vlastne skôr na tie stovky blikajúcich červených svetielok tu všade navôkoľ vo výšinách a nemôžem si v duchu neopakovať jeden z prvých titlov čo som onehdá, pred 10 rokmi nad kyberiu zavesil:

« Ó odvážny nový svet, akým prekrásnym ľudstvo jest»

Turbíny – skvostne čisté geometrické tvary vrtiacesavaliacesa skrze časopriestor. transformujúc prúdy prírodné v prúd Človeku slúžiaci. Turbíny – koľkože som Vás za posledných týždňov pár videl rozosiatých na pláňach Európy?

Mrte je ich u sasko-brandenburských hraníc. A mrte je ich aj u Verdunu a všade okolo Chalon-sur-Champagne. A myslím že aj na ceste z Kodane do Aarhusu som ich videl hafo. A z Aarhusu do Kodane jakbysmet, of course, bo priestor má predsalen isté invariantné vlastnosti, veď vieš...

A z Kodane do Paríže a z Paríže do Blavy a z Blavy do Blatnice – nie, tam som žiadne turbíny nevidel, to len psytrance v hlave víril sémystický prach.

A z Blatnice do Blavy a z Blavy do Paríže a z Paríže do Prahy a z Prahy do Mšece a zo Mšece do Prahy do Finnowfurtu a z Finnowfurtu do Berlína.

A tam ma čakala, tam SI ma čakala, milovaná, u zastávky Hufeland strasse. A v priebehu pár hodín, pár dní, pár týždňov si ma očistila ešte väčšmi ako ma onehdá očistil kúpeľ v Lagu Albano.

A potom znova Finnowfurt a znova Berlín, a znovu Praha a znovu Paríž. A znovu Bratislava (vdaka nielen za odvoz, Igor!) a výlet do Viedne víza do Iránu si vyzdvihnúť – potom, potom znovu Ona, Ona, Ty – na stanici v Karlsruhe a potom to krásne makké lože v Baden-Baden a potom Nancy a Paríž...

... a v poslednú noc parížsku konečne po mesiacoch čakania ono milovanie, krásne hravé snové milovanie na streche stavby čo sa už čoskoro pre verejnosť zatvorí...

...vlastne ani neviem ako sa to stalo a zrazu som sa z Paríže vysťahoval – všetko sa to zomlelo tak rýchlo, tak nesmierne rýchlo !...

a znovu Baden-Baden. A znovu Mšec a Ústí nad Labem a Dečín, a prvé pokropenie hymnu o Sóme vodou z Labe v Bat Schandau.

A noc v Drážďanoch nielen na lavičke v parku pár desiatok metrov od sťaFénixzpopolavstavšiehoFrauenkirche a keď bŕŕŕ, zima nastala, vtedy vďakaBohyni nastal čas pobrať sa zriešiť si Mittfahrengelenheit s kuriérom Uvem čo po anglicky takmer ani zatať nevedel.

A potom znova veža Alexandersplatzu, a masív Tempelhofu, a Ona, Ona, znovu Ona – Ty, Ty, Ty u svetových hodín ma čakajúca.

A strechy Prenslauerbergu kde travina podobna phalarisu rastie

a muž so Ženou medituje, a chlapec sa s dievčaťom bozká a miluje.

A túlačky bicyklové – Prenslauerberg, Mitte, Treptow...a tá dlhá štreka na konzulát afgánsky so žiadosťou o vízum...a tie skvelé raňajky ktorýmis ma u Matildy v Kreuzbergu pohostila...

A potom rýchla rozlúčka s milovanou – s Tebou, Svetlo mojich rán, meine Morgenslicht, Svetlo, Lux, Lucia, bozk a potom prvá veselá jazda andyho psytrance vwfurgónom...a znovu Bratislava.

A potom rýchla rozlúčka s milovanými – s vami, a znovu stanica.

A teraz, teraz už vidím navôkoľ seba svetlo Viedne.

Kiež nezhasne! Kiež nikdy nezhasne svetlo Európy, projektu projektov, plánu plánov! Kiež neprestane nikdy, niekde, aspoň jedna turbína sa točiť – geometria vtisknutá do hmoty, hmota pretavená v pohyb podstaty tak jemnej že len najslobodnejší z duchov dokážu k nej preniknúť...

Toť asi ústredná message púte na ktorú vydávam sa jetzt.

*
* *


Každopádne som práve zistil že dva litra hroznového moku menom Marka sa mi voľakde pri vstupe do busu stratili.

Merde alors!

Do Sofie ešte aspoň 15 hodín a jediný zdroj tekutín čo pri sebe mám sú tri jablká a pol litra piva.

Stále chladeného.

Vychutnám si ho.

Written 10/09/41 AE, uploaded 15/09/41 from RANLP2011 conference @ Hissar, Bulgaria as a penultimate contribution to "Moje Male Pokojne Parizske Obdobie" series