Vyrazali sme zo Sagresu asi o stvrtej rano, autom do Fara. Merse a Mariana isli do Albufeiry na party, tak nas zobrali na letisko. Monika a Tes mali letenky, ja som isla na haluz. Bud budem doma za par hodin a uvidim svet zvysky alebo sa zacne minimalne stvordnovy trip po dialniciach a cestickach europy. Letenky neboli...pri rozlucke s babami na letisku som stade utekala ako keby ma niekto nahanal s nozom-silne emocie z lucenia ma vyhnali do horuceho dna, pozbierat na prilahlej benzinke kartony a verit, ze sa dostanem domov. Prva tabula s napisom A CASA (at home)-nic. stopujem bez tabule - pol hodiny, chlapik ma hodi na vypadovku z Fara smerom bud na Lisabon alebo na Spanielsko. Druha tabulka ESPANHA.Po dve a pol hodine cakania, skakania, ked som myslela ze mi totalne preplo z tej horucavy, mi pri nohach zastavuje sympaticka kudrnata cernoska, ktora ide na hranice. Celu cestu sme kecali o debilnom systeme, politike, stasti a zivote ako takom. Vysadila ma pri dialnici smerom na Huelbu, lucili sme sa ako dlhorocne kamaratky.

Stopujem na dialnici, asi po 15 minutach pri mne smykuje auto-vychadza anjel-zena v bielom, kudrnate hnede vlasy. Sadam do auta, no namiesto toho aby sme sa rychlo rozbehli a dostali sa z toho nebezpecneho pruhu prec, kecame este asi 10 minut o hudbe. Mersedes ma pozvala k sebe na obed, ze kupila rybu a mozme si ju spolu urobit. Byva v malej dedinke za Sevillou smerom na Meridu. Po vybornom obede (predjedlo, ryba, salat, vinko, zakusok) ma chyta divny pocit. myslienky typu-aaaaa Marti, a teraz ta rozreze na kusy a napcha do vane. zacala som kontrolovat vsetky noze a sledovat pohyb Merse. Dokonala paranoia konci asi po 10 minutach, kedy sa vnutorne vyplieskam a dostavam sa znovu do pohody. Vyrazame smerom na Meridu. Benzinka, kafe, slub, ze jej urcite poslem pohladnicu zo Slovenska. tento den som sa dostala za Meridu. pred Salamankou som po ponuke sexu s chlpatym tlstym starym spanielom opustila kamion. Noc,benzinka, citila som vsetky pohlady hladnych nadrzanych vodicov. sadam do travy, fajcim cigu. telefonat Jozovi, ze som v riti. Prisiel ku mne jeden kamionista ze mozem spat u neho v kabine. Po zapornej odpovedi na otazku ci chce so mnou jebat som nastupila. Nechcel so mnou spat, ale musela som sa pozerat ako si ho vyhoni. Nie-nemusela som sa pozerat, mohla som ist do tej dzungle von, ale zvolila som to ako najlepsiu variantu, a mimo to, bol sympaticky.

2.den- benzinky, otazky a odpovede,...noc som stravila opat v kabine par km pred Bordeaux. Tentokrat bez najmensieho "problemu".

3.den - zostala som v kamione, ktory siel na Pariz, aj ked najlepsie je ist z Angouleme na Limoges a dalej na Nemecko alebo Rakusko. Pre najrychlejsiu cestu domov je sme Pariz zly vyber, pre cestovanie ako take to je vlastne jedno. Vysadam na benzinke za Parizom, smerom na Reims. Tabulka s napisom Reims dir Deutsch, mi po hodine pritiahla vysmiateho typka na osobaku. Prijemna zmena. Za cca 150 km jazdy som sa dozvedela ako funguje 3D, aky je vo francuzsku vyjebany fasizmus a ako sa da brat zivot totalne s humorom. Neskutocny zivotny pribeh, chlapik prisiel totalne o vsetko, armada mu zastavila vyskum, oznacila ho za nebezpecnu osobu pre francuzsko a zabezpecila, aby si nenasiel pracu v obore. A to vsetko pre to, ze ho bavi hrat sa so svetlom. Rodina a vsetci blizky si o nom mysleli, ze je paranoidny a posielali ho na psychiatriu. Zacal novy zivot a ako mi toto vsetko rozprava, ja nevladzem ani dychat a on sa totalne ujebava. Treba brat vsetko s humorom!
Z Reims sa veziem s dvomi francuzmi smerom na Strasburg. Dnes som sa chcela dostat do Nemecka. Je uz vecer, oni idu do Briey, co je male mestecko pri Metz. Ked tam dorazime je uz tma, zchadzaju z dialnice. Ozvem sa zo zadu ze chcem pokracovat. Otvorili mi dvere a ako som videla opustene tmave strasidelne miesto, kde ma chcu nechat, prijala som ponuku noclahu u nich na dome. Opat hororove myslienky...prijimam ich. Nezabiju ma, a znasilnenie? uvidime, ak ta situacia nastane, vzdy sa nieco da vymysliet. Riskujem viac nez dost. Prideme do dedinky Audum le Roman, na dome cislo 13 sa otvara garaz. Po zaparkovani auta zistuju, ze nemaju kluce od domu. Zacinaju pacit zamok, totalne rozbiju dvere a ja len cumim jak krava na otvorene vrata ze kam som sa to dopici dostala! Pytam sa Serza ci je to urcite jeho dom a preco nema kluce. Ano je to jeho dom a co sa tyka klucov, je to dlha historia.
"toto je tvoja izba, toto je kupelna a ak si hladna v chladnicke je nejake jedlo. Dobru noc"
osprchujem sa, podakujem, lahnem si na postel do spacaku a citim sa jak po davke speedu. vsetka unava zmizla tak pisem,pisem dokial nezaspim.

4.den - kedze som pred tym nachladla z klimatizacie, rano mi davaju medicinu, kuknem rugby Irsko - USA (Iri vyhrali), prichadza ich priatel, ktory ma odvaza na vypadovku na Metz. On nevie anglicky, ja neviem francuzsky, a kazdy si mele svoje :)
asi po 5 minutach mi zastavuje jeep, chlapik ide do Nancy ale ja vystupim uz pri Metz. Milujem ked vodic neviemzakehodovodu vie lepsie ako ja, kde chcem ist a kde ma vysadi. V takom pripade to dopada vzdy tak, ze sa ocitnem na totalne idiotskom mieste a dlho cakam alebo musim zist na dialnicu. Ako teraz. Hodka na dialnici,zastavuje Sebastian, ktory do Strasburgu vezie svetla na party. Mily mlady chalan. Vysadil ma pred Strasburgom na velkej benzinke, mrte kamionov a aut ale je nedela a kamiony maju free day. Vidim skupinku chlapikov sediacich okolo stolu. Isla som za nimi. "Vitaj dievocka, sadaj, tu mas slivovicu. Si hladna? tu je chleba vo vajci a slaninka. Tu mas cigy, cit sa ako doma!" Bulhari a Srbi ma prijali ako svoju dceru a s nimi som tam stravila cely den, aj noc. Ucili ma azbuku, rozpravali zazitky z ciest, Theo ukazoval kabinu (ma novy mercedes) a telku a navigaciu s mp3 a citackou na knihy...prijemne opita zaspavam u Theofila v nadupanom Mercedesi :)

5.den - Teo vyklada v Baden-Baden, potom ma smer Frankfurt. Vysadam kdesi na odpocivadle odkial ma za pol hodiny berie Tomas z Polska na Nurnberg. Uz to je len kusok. Uz citim domov. Celu cestu Tomas kurvuje a nadava na vsetko a ja sa smejem. Brutalne to znie. Pred Nurnbergom na benzinke opat oserem samu seba a nasadam do kamiona Turkovi. PROSIM VAS, AK NIE STE ASPON DVAJA, NEROBTE TO!! Nic proti Turkom, ale su to slizke, panovacne svinky, celych 50 km rozpraval o tom ako pojdeme spolu do sprchy a potom ako budeme spat neviem kde a ako pojdem do Turecka. So vsetkym som suhlasila a na dialnici som vystupila, lebo isiel na Regensburg a ja som chcela ist na Prahu. Stale to nedokazal pochopit, ale som mega vdacna ze mi aspon zastavil. Viac stastia ako rozumu! Po pol hodke na dialnici s cedulkou CZ mi zastavil Poliak na Ivecu, ktory isiel kamsi za Prahu. Som v Prahe okolo deviatej vecer, volam ocovi, ze u neho budem spat. Kecame a popijame orechovicu a ja som neskutocne stastna a vdacna, ze som jednou nohou doma.

6.den - rano stop na Brno. Zastavuje bavorak, kde sedi Daniel z Izraela. Takze opat anglictina :) ideme na motorest na ranajky a kavicku. Prijemny sympaticky padesiatnik, ide do Budapesti na stretnutie. Je mamagerom v jednej developerskej firme. Rozpravame o vsetkom a po mojej vete ze si musim najst pracu mi ponuka pracu asistentky u nich vo firme v prahe. (fuuuu, zivotopis poslany aj s jeho odporucenim, tak uvidime)
Vysadil ma smerom na Breclav, stade auto do Hodonina a stade dvaja chalani az pred barak.

Bolo to silne, dlhsie ako som predpokladala, ale netreba sa nikam ponahlat.
Dakujem vsetkym, vsetkemu a za vsetko!
...ale nabuduce uz asi nechcem ist sama. Nemam strach, smrti sa nebojim a ked sa mi stane nieco co prezijem, zalezi len od postoja k danej situacii a od modu ulozenia si v hlave a prijatia tejto situacie.
Ide o to ze som bola sama ked vychadzalo slnko nad Salamankou a pred tym zapadalo na opacnej strane. Brutalne momenty, ktore nedokazem vyjadrit po anglicky, polsky ani spanielsky ani nijak inak. Vtedy mi chyba osoba, ktoru by som chytila za ruku a len do nej zduchla a povedala pozri. A potom, pri spomienkach, by sme obe/obaja vedeli, aka supa to vtedy bola...