Posledne dni deviny a hormony splasene bublali v tele.
So spoluziakom sme sa rozhodli posledne hodiny obetovat a miesto nich sa venovat prijemnejsim zalezitostiam. Jaho mama bola v praci - ring volny. Nacupkali sme k nim domov a po chvilke sme
uz utekali do spalne jeho mamy(lebo mala vacsiu postel a ta jeho bola zahadzana haraburdim). Zacali
sme sa bozkavat, hryzt, vyzliekat, sepotat jeden druhemu hluposti a po par minutach som uz mala nohy
na jeho ramenach a odkrvenu mozgovnu. Zrazu sa mi zdalo, ze pocujem dake zvuky...asi ich zachytil aj on, tak sme spomalily a nacuvali. Ticho. Zacali sme sa na seba skerit, ze sme paranoidni a vydesi nas aj jeho pes vedla v izbe. Tak sme teda veselo pokracovali. Ale o chvilku sa ozvalo: "Miroo, Miroo ty si uz doma?" Odskocili sme od seba a M. mi urychlene zacal zbierat veci zo zeme a strkal ma smerom k balkonu. Krutim hlavou, ze nieee. Ale pozde pozde...Hlas sa nebezpecne blizil. Sup a bola som na balkone. Naha, len s kopkou handier v rukach. Este za mnou smaril skolsku tasku a vyrutil sa za matkou.
Kym som sa prikrcena obliekala a v hlave nadavala na cely svet, pocula som ako sa vykruca, ze preco bol vlastne v jej spalni, preco neotvaral dvere a preco je vlastne doma. Dako potom mamcu vystrnadil von so psom a ja som rychlo vyklzla von. Este som ju stretla dolu na ulici:)
Na druhy den sa ma hned dvaja spoluziaci pytali, ci som vcera neprechladla na tom balkone a ze
ci som si to uzila! Uf!!