Stopovat v noci sa da, ale ako sa k tomu dopracovat? Najlepsie je zacat seriou lahkovaznych rozhodnuti.
Napr. ...
1. Ist o siestej rano este oberat hrozno na ostrove.
2. Vybookovat sa z lavicky pre kuchynou, na ktorej som spal poslednu noc, az o 10tej
3. Dostat sa do Splitu az o 4tej
4. Zmeskat spoj k dialnici a vytiahnut tabulku ZAGREB na vypadovke az o 18.30

a potom to moze zacat.. slnko pomaly zapadne... lampa sa zazne.. usmiata tvar zostane v tieni a tabulka ZAGREB necitatelna.. pohlad skuma okolie a tapa, kde by si bolo najlepsie vystriet karimatku, ked mi konecne dojde, ze v noci ma z tej vypadovky nikto nevytiahne..

20.30. Cervene auto mi zastane takmer pri spickach. tri hodiny rozhovorov o chorvatsku, bosne, slovensku, nacionalizme, kulture, statnosti, meciarovi a tudjmanovi s chlapikom, ktory vystudoval literaturu a historiu v londyne, podnika s lodnymi suciastkami a hovori elegantne ako slachtici z dostojevkseho romamov.

23.30 Pumpa 20km pre Zagrebom. Dojest prveho bureka, prichadza prve auto, vystupuje z neho mlady parik a vzadu sa valaju dve deti. Vravim si, ze mna si medzi tie decka asi neposadia, tak si pytam aspon cigu a potom lusk! v povetri zacitit iskru nahody. Na pumpe sa neda platit kartou, oni nemaju cash.
A uz sa veziem ku Grazu. Oni maju pozicanych mojich 15e na benzin a ja si hoviem vedla dvoch blondatych rakusanikov.

02.00 Tankestelle pred Grazom. uz len nejakych 300 km domov. Zacinam si verit ze sa to podari.. No prave o chvilu sa mi zacina nedarit. Tato pumpa ma vsetky tie jemne atributy nevabneho, malicko strach nahanajucheo miesta. Parkovisko je plne volne pohodenych tiel rumunsko tureckeho zovnajsku. Na pumpu kazdu chvilu dorazaju autobusy plne ceskych morachtivych dochodcov, ktori nehodlaju platit ofiko wecko a radsej obstavaju vsetky kriaky a obrubniky okolo. Vsetky auta su napratene nafukovackami, ospalymi deckami a spokojnymi tatkami, z ktorych bud nikto nema ani kusok miesta v aute alebo nikto nejde na wieden (dokonca aj brnaci).
Je 04.40 a ja sa tam zacinam citit ako v trestaneckom tabore. Uz dve a pol hodiny tam pobehujem medzi polomrtvymi rumumni a posadkami aut, ktore chcu len rychlo natankovat a pratat sa odtial prec. Uz by som si davno lahol, no cela pumpa je obohnana plotom. Uz mi je to jedno, chystam sa ho skocit a stratit sa niekde v lese. Opet iskra. Vsimam si novy zjav. Vytunovana audina so slovenskou znackou. Pokladam svoju cim dalej tym holesiu otazku idete domov? beriete ma? A dostavam nie uplne najhorsiu odpoved. Vycuram sa a rozmyslim si to. O 10 min ma z toho priserneho miesta tahaju prec. Nad cestou sa znasa husta hmla a ja pomaly zaspavam z toho ponureho sna.
O 8smej otvaram lave oko a pomaly rozoznavam Aupark. Som doma. weeeeeiiiiiiiii