bojim sa zacat..bojim sa hladat novy zaciatok.. bojim sa ze nechcem hladat novy zaciatok... ja viem, chce to cas, ale ja sa citim byt k nemu strasne viazana, citim,ze sme spolu urcitym sposobom nejak spojeny a ze to nevyprcha a ani nechcem aby to vyprchalo...
bojim sa vsetkeho co ma prist,bojim sa spomienok,lebo pri nich dostanem vzdy hroznu depku a chcem vratit cas...
nechcem na nic zabudnut,ale bol by to jediny sposob ako zacat na novo...
bojim sa kazdeho noveho dna,lebo pri kazdom pohybe musim na neho mysliet,musim mysliet na to krasne co bolo... musim na to mysliet... nechcem, a pritom chcem... mrzi ma vsetko co sa deje okolo,mrzi ma, ze sme kazdy niekde inde, mrzi ma, ze mu neviem pomoct v jeho osobnych problemoch, mrzi ma, ze je vsetko ako je, mrzi ma, ze musim kazdy den o nom vediet co robi ako sa ma,inak nebudem kludne spat... vsetko ma mrzi, a vsetkeho sa bojim...
to puto co je medzi nami, to vsetko co sme prezili, bojim sa,ze to naozaj zmizne, nechcem aby to zmizlo, nechcem... nechcem ho stratit, nechcem, aby sme sa odcudzili...
bojim sa hladat nieco nove... bojim sa, ze nikdy nestretnem takeho cloveka ako bol on... bojim sa,ze ma uz nikdy nikdo nebude vediet tak rozosmiat ak on, bojim sa, ze sa uz nikdy s nikym nebudem smiat tak, ako som sa smiala s nim...
KEDY MA TOTO PREJDE? kedy sa zobudim do noveho dna tak, ze sa nebudem trapit... kedy bude konecne vsetko v pohode???