nuz, na famu by to naozaj chcelo asi nieco viac. nastastie sa na famu najde zopar ludi, s ktorymi sa oplati hodit rec a dokazu cloveka posunut.

krakow je fajn, aj ked nemozem povedat z vlastnej skusenosti, tiez premyslam nad tym, ze az to na terajsej skole zabalim, zamierim prave tam, ak nie na famu (aj ked poslednu dobu fotografiu beriem uz asi len ako cinnost, ktoru robim tak zo zotrvacnosti).

posuvat vizualne vnemy priamo dalej uz nieje zas taka vyhra, pokial niesu tie vnemy ultradobre spracovane (kazdemu lahodi nieco dobre, ale mne napriklad z "lahsie pochopitelneho priamociarejsieho umca" ulahodia tradicne rucne odmaknute velkoformatove portrety, alebo subjektivna vypoved zazitku skrz "autenticke a osobne" vyobrazenie videneho). narocnejsiemu divakovi, ktory videl fotografiu aj inak nez v albumoch na facebooku, to stacit nebude.

moja rada bude asi len takato, aj ked iste nie univerzalna: reflektuj (subjektivnu, alebo objektivnu realitu, vonkajsie dianie, alebo vnutorne dianie) alebo prezivaj, to co robis.