na mnohych veciach prestalo zalezat. nepisem (aspon nie dost), necitam (aspon nie prilis), dokonca si myslim ze nemyslim (ako je vidiet, aspon sa stale rad popieram). davkovane s ludmi: davky su velke. mam rad vase teplo, slova ktore porozhadzujeme po podlahe a nechame tak, neviditelne smeti nebolia. uz som raz slaby - slaby dovod na samovrazdu, nie? mam taky maly sen, ktory sa v nasej kulture radi do sfery tych vznesenych: dosiahnut nieco. kazdodenne sa z neho snazim prebudit, aby nakoniec nebolo neskoro ak to nerealizujem. v kazdom pripade nikdy nebude neskoro to realizovat, hadam tak v pripade prefetovania do larvalneho stadia. ale urcite sa najde niekto, s kym sa budeme spolu mrvit, vlnovito prekryvat, hmat mi v rudimentarnej forme urcite zostane. budeme zreli na kuklenie---odkvitnuti na motyle.
na mnohych veciach prestalo zalezat. aj tak mi trapi, ze som stratil posledne realne dovody povazovat ju za svoju realnu kamaratku, budeme sa spolu bavit, iste iste, mozno aj dost dobre, ale rad by som prisposobil svoj postoj k tomu, ktory si vypracovala ona. som trochu pridobry na kulisu, aspon si to rad myslim.