Asi ako 11 rocny som chodil na karate. Nas trener R.M. bol podla mna perfektny po sportovej i ludskej stranke. Nebol to len sport, ale i vychova, filozofia. V ramci letneho sustredenia ktore sa konalo na skolskom dvore (ZS Kuliskova) sa zacali postupne objavovat "pubertaci z ulice" ktori si robili z cviciacich karatistov pocas treningu posmesky, po treningu do slabsich i fyzicky zaparali. Chceli si zmerat sily, predviest sa.. Jedneho dna trener zavolal starsieho ziaka (vtedy mal tusim modry pas, dnes viacnasobny majster sveta:), nech tej partii - pred vsetkymi - vysvetli, ze takto sa nema spravat. A vysvetlil. Pre ziakov kurzu to po vychovnej stranke asi nebolo to najvhodnejsie, nakolko karate nie je utocny sport a la kick-box. No pre tych grazlikov vychovny element zafungoval. Od toho dna sa tam uz neobjavili :)