::::::::::. :::::::..   :::.,::::::   :::         ...     .        :   

    `;;;```.;;;;;;;``;;;;  ;;;;;;;''''   ;;;      .;;;;;;;.  ;;,.    ;;;  

     `]]nnn]]'  [[[,/[[['  [[[ [[cccc    [[[     ,[[     [[,[[[[, ,[[[[, 

      $$$""     $$$$$$c    $$$ $$""""    $$'     $$$,     $$$$$$$$$$$"$$$ 

      888o      888b "88bo,888 888oo,__ o88oo,.__"888,_ _,88P888 Y88" 888o

      YMMMb     MMMM   "W" MMM """"YUMMM""""YUMMM  "YMMMMMP" MMM  M'  "MMM

   

   prielom #7, 31.5.98, prielom(at)hysteria.sk, http://hysteria.sk/prielom/

intro

pegasus mail 4 dos

nsa ma hacknut nasa.

unix logy II

rozhovor s jd

pocitacova kriminalita

dalsia miliarda

intro

viete ako spozna hacker ze travi prilis vela casu za pocitacom ?
ked nastupi do vytahu a double-clickne na cislo poschodia. potom
zrazu zisti ze si pomylil poschodie a hlada tlacitko Escape...

tento stary ftip som pocul v novej internetovskej kaviarni v piestanoch.
rozpravali si ho dvaja okuliarnati intelektuali a tvarili sa pritom
strasne zasvetene. internet teda uz dorazil na slovensku aj do
malych miest a na vidiek.

v prvom momente ma tato kaviaren zaujala velmi cool dizajnom. namiesto strechy
je tu obrovska sklenena pyramida. vyzera to fakt ultra-moderne, po chvilke
irc-ckovania som zaklonil hlavu a cumel hore cez tu pyramidu na modru oblohu.
aj ked je to este vcelku novostavba, uz im to sklo stihli osrat holuby.

bombonik tohoto miestecka je vsak ze v kaviarni uctuju peniaze za internet
aj ked iba sedite a pozerate sa na surfujuceho priatela. v cenniku kaviarne
sa tento trapas uvadza ako "poplatok za prisediaceho". toto je
asi fakt najblbsi sposob ako zarobit na internete, a to uz dnes clovek vidi
na sieti naozaj vselico.

este ze si ku mne nikto neprisadol.

inak bol som teraz na par sessionoch a tak som nabity folklornymi informaciami,
drbmi a klepmi najroznejsieho druhu. medzi najzaujimavejsie patri
informacia o nejakej novej neznamej skupine hackerov (alebo jednotlivcovi ?),
ktora sa specializuje na linuxy. udajne minuly tyzden hackli velke mnozstvo
linuxov po celom slovensku, vcetne napriklad eurotelu. skusal som sa povrtat v
tlaci ci nahodou o tom nenajdem nejaku zmienku, ale samozrejme eurotel mlci
ako hrob. administratori a pravnici Eurotelu sa hned vrhli na otisa, hromiho
and spol. s tazkymi obvineniami, ale su zjavne mimo. na druhej strane SCU
(hromi, voodoo..) a h00l1ganz (kocman, otis, rethad..) su momentalne
asi tak jedini aktivni bezci unixovych serverov na slovensku, takze sa ani nedivim ze
admini a operatori eurotelu (bezvadne informovani vdaka tomu ze podstatnu cast
vecernych a nocnych smien travia na irc) okamzite zacali podozrievat prave ich.
meno hromi je navyse aj tak teraz krizom-krazom sklonovane koli nedavnemu
hacku pubnetu (www.pubnet.sk). zevraj pubnet sa tentokrat vazne nasral a
ohana sa nejakym pravnikom, trestnymi oznamenami a tak. je to pre mna nepochopitelne,
pretoze pubnet uz bol tolko krat hacknuty, ze by to pre nich v podstate mala byt
kazdodenna rutina, vzrusujuca asi ako salka vychladnuteho caju.

nuz nech je to ktokolvek, partia co beha v tychto dnoch po slovenskych linuxoch
je udajne velmi schopna. maju svoje vlastne poprerabane linuxovske binarky,
pravdepodobne nieco v style klasickych SERT-ackych utilitiek z arxivu.
na linuxy sa dostavaju neznamym sposobom, chyruju famy ze vlastnia nejaky
vlastny externy exploit. nuz, myslim ze o nich este budeme pocut.

pajkus, 31.5.98, piestany

Pegasus mail 4 dos

Jiste $SUBJ znate... je to program, ktery se diky tomu, ze je zadarmo, vetrel
snad na vsechny ceske skoly, kde maji nejakou sit. Dalsi jeho zajimavosti je,
ze nema osetrene urcite neocekavane stavy. Tak se ve starsich verzich stavalo, ze
pri cteni ceskeho mailu v mime skolaboval. Verze 3.4-r0 jiz tyto bugy nema, ma
ale jine (jak je zvykem). Napriklad nejde v 3.4 cist maily, ktere maji
Content-Type: v hlavicce, ale chybi jine udaje. Nektere bugy vsak stale
zustaly, takze jimi zacneme. Vzhledem k tomu, ze v netware maji useri
vetsinou do adresare sys:mail pravo create, muzou velmi jednoduse vkladat do
mail-adresaru uzivatelu soubory. Tento bug se casto vyuzival k vlozeni login
scriptu, pokud ho user nemel. To se jiz resi tak, ze kazdy nove zalozeny user
dostane prazdny login script. Tato varianta ale neresi cely problem a tak staci
najit dalsi soubor, ktery vytvorime uzivateli a my z toho budeme neco mit...
PMail ma takovych souboru hromadu. Muzete napriklad vyrobit userovi
rule-file, staci jej pouze nakopirovat do mail-diru. Potom mu muzete jeho
prichozi maily mazat, nebo si je forwardovat... Dalsim zajimavym souborem je
xxxsig.pms, v nem jsou signatury. A nyni k tem zajimavejsim vecem. Pmail nema
kontrolu buffer overflow u funkci, ktere pracuji s Content-Type:,
Mime-Version:, X-Mailer: a MHS-ID:. Mozna ze i u dalsich, nemel jsem uz naladu
to zkouset. Bohuzel jsou tyto holes znacne nezajimave, nebot promenne jsou
dynamicky alokovane. To ma za dusledek, ze uzivatel vidi v mailu nesmysly a
pri prohlizeni to vyvolava exceptiony :-))). Mnohem hezci bug je v
identifikaci kodovani from adresy. Jiste to znate, nektere windoze-based
mailreadery to pouzivaji: From: =?windoze-1250?Q?J=EFn_Pet=ABi=DA?=. To mi
pripada jako velke plytvani mistem, takze to nejak vyuzijeme, ne? Muzeme si
takto napriklad posilat programy, nebo neco podobneho. Nasledujici nesmysl v
PMailu 4.3-r0-dos rebootuje pocitac. Jake prekvapeni, kdyz uzivatel spusti
pmail a pocitac se mu restartuje...

begin 0777 crash.cnm

M1G)O;3H@/3]T:&ES+6ES+7-M86QL+65M86EL+7=H:6-H+7)E8F]O=',M>6]U

M<BUC;VUP=71E<BUI;BUP96=A<W5S+6UA:6PM=F5R<VEO;BTS+30P+7(P+69O

M<BUD;W,M+2U334E,12U03$5!4T4M+?#P/`_43]*35`@1C!&,#I&,$8P/ST-

M"E1O.B!9;W4-"E-U8FIE8W0Z(%)E8F]O="!M>2!C;VUP=71E<B$-"@T*2&5L

M;&L#0II9B!Y;W4@<F5A9"!T:&ES+"!Y;W4@87)E(&YO="!U<VEN9R!P;2!V

-,RXT+7(P+61O<RXN+@``

end

Jak se proti temto zlomyslnostem branit? Nejlepe je asi odebrat pravo Create
k SYS:MAIL a prenos posty resit pomoci mercury (jiny adresar). Dalsi reseni je
vsem uzivatelum vyrobit prazdne potencialni "nebezpecne" soubory. Proti buffer
overflow attackum se da branit tezko, jedine snad nepouzivat pmail, ale
nejaky mene "bugoidni" mailer. Nebo si aspon patchnete pmail tak, aby neposilal
v hlavicce X-Mailer: Pegasus Mail 3.4

mhi, mhi(at)hysteria.sk

navrat na obsah

NSA ma hacknut NASA

Agenti NSA (National Security Agency) sa budu snazit prelomit ochranu
pocitacov NASA, aby urcili ci tato vesmirna agentura dokaze zastavit
hackerov, ktori by mohli ohrozovat starty rakiet a ine kriticke
operacie, pise sa v reporte tyzennika Defense Week, ktoru som si nedavno
pecital.

Tato "studia prenikania" do neklasifikovanych pocitacovych sieti NASA
(National Aeronautics and Space Administration) je usilim pochopit , ako
lahko sa nepovolane osoby (povedzme rovno, ze asi o lamerov nepojde!) mozu
dostat k citlivym datam a co preto robi NASA. Teamy specialistov
z agentury NSA budu snazit preniknut do sieti NASA az v osmych statoch
(U.S.A.).

Ak nahodou neviete, tak uz v juni minuleho roku "hackeri" z NSA ukazali,
ze su schopni paralyzovat bojovo-strategicke pocitace Tichomorskeho
Velitelstva americkej armady a elektricke siete americkych elektrarni.
Podla Johna Pikeho z Federacie Americkych vedcov, dlhorocneho pozorovatela
NASA a ostatnych vladnych agentur, agentura NSA sa ako prva z nevojenskych
agentur snazi preniknut aj do sfery sukromia obcana, aj keby to mohlo
znamenat porusenie zakona o sukromi obcanov.

Avsak Charles Redmond, manager z NASA pre informacno-technologicku
bezpecnost uviedol ze NASA radsej da prednost nevojenskej
agenture akou NSA je, lebo len ona je schopna preverit uroven ochrany
bezpecnosti a zabezpecenia dat a zaroven aj vyvarovat sa stretu zaujmov
(kdo by predsa chcel, aby si chlapici z FBI ci CIA nahodou v systemoch NASA
nechali dake "backdoors" a potom niekedy z nudy odpalili daku raketku do
vesmiru...>;->).

Vyzera to tak, ze tieto skusky a testy budu mat za ulohu zistit, do akej
miery je lahke vstupit do citlivych sajtov (citlivy rozumej nie ako dake
tamagotchi, ale asi ako dost utajovane a prisne strazene statne tajomstva)
a do akej miery su tieto systemy ohrozovane z Internetu.

iindy - rezylana, iindy(at)iindy.sk

navrat na obsah


unix logy II.

v minulom cisle sa pisalo o tom ako mazat unix logy a teda ako utajit svoj
utok, po pripade ako naraficit falosne stopy. na to vsak treba rootovske
prava. dnesna nedelna chvilka poezie je o tom ako utajit svoju identitu pri hackerskych
utokoch pri ktorych sa nepodari ziskat na cielovej masine uid(0).

gateway

nuz, teoria je jednoducha. na cielovu masinu treba utocit cez 1 az 2 hacknute
masiny, ktore ma clovek kompletne pod kontrolou. v kruhoch byvaleho SERT-u a
CzERT-u sa taketo masinky nazyvaju folklornymi pomenovaniami "gateway",
"stargate", alebo "hniezdo". idealnym kandidatom na gateway je nejaky malo
vyuzivany linux server, napriklad nejake starsie pentium sluziace ako router
niekde v zapadnutom pocitacovom labaku na katedre sociologie. idealne geograficke
umiestnenie takejto masiny je skandinavia (vyborne linky), zapadna europa a
okolite krajiny ako madarsko, rakusko, polsko...
optimalne je mat aspon 3-4 dobre gatewaye, idealne tak okolo 10. pri niektorych typoch utokov je
nevyhnutne mat pod kontrolou gateway, ktory je DNS server danej domeny.
podla kvality gatewaya treba urcit ake typy aktivit sa na nom budu robit.
najkvalitnejsi gateway sluzi vacsinou pre interne ucely, trebars ako
file server, chat server, irc server a pod. najhorsie gatewaye sluzia
na masove scanny, floody, spam maily a podobne aktivitky. masiny na bezne
utoky su niekde uprostred.

ako ziskavat gateway stroje ? taketo masiny treba hladat masovymi scanmi.
v prvom rade je treba mat informacie o serveroch v danej domene. treba si
stiahnut vsetky DNS zaznamy danej krajiny a vybrat z nich vsetky servery.
ako sa to presne robi nebudem popisovat, nexcem aby to tu vyzeralo ako
nejaka HOW-TO kucharska kniha :) len tolko ze z DNS zaznamov treba povyhadzovat
vsetky adresy ktore obsahuju dial-upy a aliasy (hint: dial-upy maju v nazve
vacsinou cislo.. ppp-124-5.provider.cz a pod... aliasy zase maju adresy typu
www.domena.cz alebo mail.domena.sk..) idealne je samozrejme napisat si vlastny script (trebars awk/sed) ktory
to vsetko zautomatizuje. potom nie je problem takyto script spustit trebars
raz do mesiaca a vsimnut si nove masiny, ktore su cerstvo pripojene na internet.
prave tieto nove masiny su castokrat vybornym tercom na utok, lebo trebars su
nainstalovane zo stareho Linuxovskeho CDecka a este su nepatchnute.

ked ma clovek v ruke zoznam serverov v danej krajine, je dobre spravit si
o nich databazu s udajmi. velmi jednoduchy scriptik dokaze vsetky masiny
ping-nut ci vobec existuju a ziju, a potom pozriet port-scanerom niektore
zakladne porty, napriklad 21,23,25,79,80,110 - aby si clovek spravil predstavu
o tom co je to za masinu. ked sa taketo udaje ulozia do databazy, mate v ruke
uzasny a pohotovy zdroj informacii o serveroch v okolitych krajinach. este k
tym geografickym umiestneniam.. spominal som ze je dobra zapadna europa, atd..
to je koli dobrym serverom a dobrym linkam. lahsie sa vsak hackuje v rozvojovych
a chudobnych krajinach, tam su totiz pozadu a maju stare bugove servery,
avsak vacsinou maju slaby hardware a pomale linky.

ok, tak dajme tomu ze mate spravenu databazu o serveroch. teraz staci vegetit,
subscribnut si bugtraq a pockat si az nejaky genius vo finsku najde bug trebars
na nejaky cgi script a zverejni ho v bugtraqu. potom staci mrknut sa do svojej
databazy www serverov (t.j. adries s otvorenym portom 80) a okamzite mate k
dizpozicii zoznam potencialnych exploitnutelnych masiniek. staci pouzit jeden
gateway a spustit z neho scan...

redirektorove siete

ok, tak podme naspat k redirektorom. predpokladajme teda ze je k dispozicii
zo 10 masin na ktorych su umiestnene redirektory. pri opakovanych utokoch
na jeden cielovy stroj je dobre napevno si spravit 2-3 na seba napojene redirektory.
povodne som sem chcel napisat nieco ako presny navod na obsluhu redirektorov
ktore su na arxive. mam totiz dojem ze kopu ludi ich nedokaze sprane a naplno
vyuzit. nakoniec som sa vsak rozhodol nezverejnovat tu nejake presne step-by-step
navody, predsa len je dobre spravit nejaku latku, vstupny schod, cez ktory musi
kazdy sam a bez cudzej pomoci prekrocit. takze hrajte sa, skusajte, mrknite sa
do zdrojakov :) kopu funkcii napriklad interaktivneho redirektora z dielne CzERT
nebolo nikdy dokumentovanych a neexistuje k nim ziadny navod.

ok, teraz obratme sachovnicu a mrknime sa na situaciu z pohladu hraca
bielych figuriek. ako dokaze administrator vystopovat niekoho kto mu
utoci na server cez redirektor, alebo cez siet redirektorov ? kedysi ked
fungovala CzERT BBS, rozvinula sa na nej zaujimava debata na tuto temu.
boli pretriasane vselijake teorie o tom ako sa daju pomocou nejakych
komplexnych statistickych vzorcov vytiahnut z traffic logov podobne pripojenia
a podla toho urcit kto sa odkial a kam redirektuje. debata sa vysvihla na vysoku
akademicku uroven a vzapati pleskla na zem, pretoze sme sa zhodli na tom
ze take nieco je nielen nemozne, ale aj blbost.

jedina moznost je vyckat kym hacker spravi chybu. je dobre pozriet si
napriklad logy z httpd. poznal som hackerov ktori sa telnetovali na
hacknuty stroj cez 2-3 redirektory, ale zaroven si pozerali webovske stranky
toho isteho server priamo zo svojho Netscapu. Pomerne uspesny sposob je
zavesit si robota na vsetky zname irc kanaly kam chodia slovenski/ceski
hackeri (nebudem radsej menovat :) a pozriet si kedy je kto pripojeny na irc
a kedy sa kto pripajal na hacknutu masinu. vinnik sa da obcas najst pomerne
lahko takymito odrbmi netechnickeho charakteru :)

...to be continued.. casom mozno este dopisem nejaku pointu..

..dneska to uz nestiham :) ..

pajka, pajka(at)hysteria.sk

navrat na obsah

rozhovor s JD

capitano jiri dastych z prazskeho oddelenia comedia de l'arte
ministerstva vnutra ceskej republiky sa tesi vcelku slusnej popularite
na slovenskom a ceskom internete. Praca prveho cyber-copa v dejinach
nasich zemi spociva v tom ze sa par krat do roka
pripoji na mamediu (www.mageo.cz) a odpoveda na inzeraty ponukajuce
CDecka s warezom, nasledne po stretnuti s naivnym warezakom mu nasadi
puta. no a potom o tom rozprava. a potom este viac o tom rozprava.
par krat do roka organizuje koncertne turne, na ktorom
keca s novinarmi, organizuje seminary a beseduje na stretnutiach na
vysokych skolach.

vdaka svojim ortodoxnym nazorom, tvrdohlavemu postoju, neznalosti
technickych veci a moralistickym kecom si z neho vacsina ludi na inete
robi posmech. ja ho vsak obdivujem a to minimalne koli jednej veci -
ako jediny clovek v tejto krajine je plateny za to ze cita prielom -
je to totiz v naplni jeho prace. no uznajte, to je ale super robota ! :)

From: dastych(at)mvcr.cz

To: kangaroo(at)hysteria.sk

Subject: Re: Rozhovor 

Date: Mon, 4 May 1998 10:31:48 +0200



>Preji hezky Beltine!

>

>Dekuji za moznost polozit Vam par otazek, co se tyce pocitacove

>kriminality.

>

>Prvnich nekolik otazek se tyka Vaseho boje proti hackerum

>

>1) Pokud se Vam podari nejakeho hackera chytit, z ceho je obvinite?



Z trestneho cinu podle paragrafu 257a trestniho zakona, ktery je 

zameren na ziskani neopravneneho pristupu k nosici informaci s 

umyslem zpusobit skodu nebo ziskat neopravneny prospech.



>

>2) Na tiskove konferenci v Brne jste pry prohlasil (nevim to jiste,

>tiskova zprava pry nebyla uvolnena), ze pri pristim utoku cleny Czertu

>dozajista chytite. Pote hackeri napadli server www.policie.cz a upravili

>titulni stranku, pri cemz parodovali vase prohlaseni. Jak jste se citil,

>jak jste reagoval a kdy budou zadrzeni?



Nejsem si jist zda jsem presne rekl neco takoveho. Spise si myslim, ze jsem

rekl, ze je dalsi utoky priblizuji konci jejich hackerske kariery. Jinak..

citil jsem se normalne, nemyslim si, ze skadleni Policie opakovanim napadeni

web stranek je to nejrozumejsi.



>

>3) V jakem stadiu je Vase patrani po hackerech? Uz jste nekoho zadrzeli

>a pripadne obvinili?



Nezadrzeli ani neobvinili. Takovy zasah do prav obcana si vyzaduje naprosto

perfektni pripravu aby jsme nemohli byt napadani, pro pochybnosti a

prehmaty.



>

>4) Ma pro Vas dopadeni skupiny Czert ci Sert nejaky osobni vyznam?



Ne. Myslim si, ze je z sirsich duvodu nutno zabranit protipravnim aktivitam,

ktere at z ruznych duvodu pozkozuji nekoho jineho.



>

>Nasledujici otazky se tykaji pocitacoveho piratstvi, cimz myslim

>kopirovani a rizeni nelegalniho softwaru

>

>1) Muzete prosim ctenarum rict par slov o vasi praci? Jak probiha

>hledani, zatceni a obvineni takoveho pirata?



Jde o standardni policejni praci, ale v tomto pripade namirenou proti

porusovani paragrafu 152  trestniho zakona - porusovani autorskeho prava. Hledani je

pomerne jednoduche - z volnych zdroju jako je inzerce a pod., oznamenim

autoru a nebo oznamenim poskozenych lidi, kteri si v nekterych pripadech i

mohli myslet ze kupuji legalni software (OEM), ale nebylo tomu tak.

Zatceni je naprosto obvykle - prijdeme, zjistime co muzeme, a odejdeme spolu

s pachatelem, na zaklade dukazu ja nasledne obvinen vysetrovatelem z

trestneho cinu.



>

>2) Jak byste postavicku pirata charakterizoval? (jak je ochotny

>vypovidat, kolik toho prozradi o svych spolecnicich, o tom co dela, zda

>klade vetsi odpor pri zatykani....)



Obvykly pachatel je clovek ochotny a spolupracujici, pravda az po predlozeni

dokuzau, ktere ma k dipozici policie. Pri zatykani neklade odpor, ostatne by

byl zbytecny.



>3) Prave na poli sireni nelegalniho softwaru slavite cetne uspechy.

>Muzete ctenare seznamit s nekterymi z nich?



Myslim, ze to by vydalo na samostatny clanek.



>4) Jaka je spoluprace s BSA?



Pro nas predstavuje BSA jednaznacny prinos, protoze je sdruzenim autoru,

kteri aktivne chrani sva prava a to je presne to co je potreba. Spoluprace

je velmi dobra a ma tendenci ke stalemu zlepsovani.



>6) Je neco, co byste pocitacovym piratum rad vzkazal ?



Je nanejvys nutna, aby vsichni znali zakony teto zeme, protoze pak teprve

uvidi co je mozne a co ne. Nemyslim tim, nezabije a nepokrades, ale treba i

znalost ochrany autorskych prav by mnoho slusne lidi odradila od nelegalnich

aktivit, ktere jsou pak pricinou jejich trestniho stihani.

navrat na obsah

Pocitacova kriminalita

Vzhledem k aktualnosti tohoto tematu jsem sestavil rozcleneni pocitacove
kriminality v kontextu trestniho zakona CR.

Rozlisujeme primou a neprimou pocitacovou kriminalitu. Primou pocitacovou
kriminalitou je napriklad:

- ilegalni vyroba pocitacove techniky (hardware) kopirujici cizi vzory,

- ilegalni kopirovani programu (napr. software), tj. pocitacove piratstvi,

- neopravnene uzivani prace pocitacu (kradeze strojoveho casu),

- niceni a poskozovani pocitacu a programu (pocitacove sabotaze),

- neopravnene ziskavani informaci z databazi.

Neprimou pocitacovou kriminalitou je napriklad:

- vkladani lzivych dat do pocitacoveho systemu,

- meneni vysledku pocitacoveho zpracovani dat,

- meneni programu.

Nektere z techto forem pocitacove kriminality jsou praktikovany i
zlocineckymi organizacemi pri zahlazovani vlastni kriminality, vytvareni
podminek pro prani spinavych penez i pro dalsi trestnou cinnost. Pocitace
mohou byt vyznamnym pomocnikem i na useku hospodarske kriminality
(zkracovani dani a jine). Nekteri autori vylucuji z pojmu "pocitacova
kriminalita" ty trestne ciny, v nichz pocitac figuruje pouze jako vec,
tedy jeho kradez a poskozeni, pokud ovsem utok nesmeruje k technickemu
nebo programovemu vybaveni pocitace. Pro zjednoduseni vynechavaji i ciste
softwarove piratstvi, jakkoli jiste predstavuje znacny problem.

Pod pojem pocitacove kriminality radi tito autori nasledujici skutky:

1. Utok na pocitac, program, data, komunikacni zarizeni.

Zde prolinaji dve roviny: utok na fyzicky objekt pocitace nebo jeho
prislusenstvi (odcizeni, poskozeni) a utok na informace v pocitaci ulozene.

2. Neopravnene uzivani pocitace ci komunikacniho zarizeni.


Patri sem napr. "pocitani" na pocitaci, pouzivani programu nebo
komunikacniho zarizeni, ktere nalezi nekomu jinemu, bez vedomi a souhlasu.

3. Neopravneny pristup k datum, ziskani utajovanych informaci (pocitacova
spionaz) nebo jinych informaci o osobach.


Nestaci pouhy prunik do databazi, nybrz musi dojit k neopravnenemu zneuziti
ziskane informace.

4. Zmena v programech a datech (okrajove i v technickem zapojeni pocitace
ci komunikacniho zarizeni).

Sem patri tyto cinnosti:


a) zmena programu a dat jinymi programy - obvykle viry nebo primymi zasahy
programatora (caste pri tzv. pocitacove defraudaci),

b) mene casto uprava v zapojeni ci jinem atributu technickeho vybaveni
pocitace ci komunikacniho prostredku.

5. Zneuzivani pocitacovych postredku k pachani jine trestne cinnosti.


Manipulace s pocitacovymi daty ma nekolik vyhod, napriklad:


- vymazani ci premazani udaje na magnetickem mediu je podstatne snazsi
a nezanechava prakticky zadne stopy,

- clovek (kontrolor, zakaznik aj.) povazuje vysledky z pocitace z
psychologickeho hlediska a priori za spravne a vice jim duveruje.

6. Podvody pachane v souvislosti s vypocetni technikou.


Pachatel jiz a priori vytvari program, ktery mu ma pozdeji usnadnit jeho
trestnou cinnost.


Softwarovou kradezi rozumime kopirovani softwaru bez povoleni vlastnika
copyrightu. Formy softwarovych kradezi jsou ruzne, napr. neautorizovane
vytvareni duplikatu, neautorizovane kopirovani programu pro vlastni uziti
a prodej softwaru chraneneho autorskymi pravy ci copyrightem ve tvaru
blizkem originalu, ulozeni na pevny disk pocitace dealerem nad ramec
dohody s vlastnikem software.

Pri urcitem zjednoduseni lze pocitacovou kriminalitu rozdelit do dvou
zakladnich skupin:

a) delikty, kde je pocitac (program, data atd.) nastrojem zlocince,

b) delikty, kde je pocitac (program, data atd.) cilem zlocinneho utoku.

Porovnani klasifikace materialu Rady Evropy s ekvivalenty v nasem trestnim zakone:

Rada Evropy                     Ceska Republika



pocitacove podvody              podvod - par. 250, 250a

pocitacove falzifikace



poskozovani pocitacovych        poskozovani a zneuziti zaznamu

dat a programu                  na nosici informaci - par. 257a



pocitacova sabotaz              sabotaz - par. 97, obecne ohrozeni

                                par. 179 - 180, poskozovani cizi veci par. 257



neopravneny pristup             neopravnene uzivani cizi veci - par. 249



neopravneny prunik              neopravnene uzivani cizi veci - par. 249



neopravnene kopirovani          porusovani autorskeho zakona - par. 152

autorsky chraneneho programu



neopravnene kopirovani          porusovani autorskeho prava - par. 152,

topografie                      porusovani prav k vynalezu

                                a prumyslovemu vzoru - par. 151

                                (dale take podle zak. c. 529/91 Sb.

                                o ochrane topografii pocitacovych vyrobku)



zmena v datech nebo             poskozeni a zneuziti zaznamu

pocitacovych programech         na nosici informaci - par. 257a



pocitacova spionaz              vyzvedacstvi - par. 105, ohrozeni

                                stat. tajemstvi - par. 106,

                                ohrozeni hospodarskeho tajemstvi

                                - par. 122, ohrozeni sluzebniho

                                tajemstvi - par. 173



neopravnene uzivani pocitace    neopravnene uzivani cizi veci - par. 249



neopravnene uzivani autorsky    porusovani autorskeho zakona - par. 152

chraneneho programu

navrat na obsah

dalsia miliarda

Kto bude dalsou miliardou uzivatelov ?

Casto si davam otazku: "Budu mat bohaci v buducnosti bohate informacie a
chudobni informacie chudobne ?" Moja odpoved znie: "Nie." Ale hodnostim to
asi narychlo a prilis jednoducho.

Ak suhlasite s tym, ze Net bude mat v buducom storoci miliardu uzivatelov,
tak sa pravdepodobne domnievate, ze vacsina z nich bude vo vyvinutych
krajinach. Nakoniec, z priblizne 10 milionov pocitacov, ktore dnes existuju
je viac ako polovica v USA. Vacsina zvysnych sa nachadza v siedmych
najrozvinutejsich krajinach sveta. Skutocne, 50 najmenej rozvijajucich sa
krajin, s prijmom mensim ako 500 dolarov na jedinca, v sucastnosti hosti
23 providerov (a co je zvlastne , 19 je v Nepale). Moj nazor je, ze prave
dnes su drahe informacie pre bohatych a lacne su pre chudobu.

Ale to sa zmeni. Zoberte si krajinu, ako je Malajzia, kde si ludia skutocne
vazia vzdelanie a vladu a znesu pri tom aj drobne tyranie, podporuju vyvin
v ohromnej miere. V tomto momente je v Kuala Lumpur 20 000 uzivatelov
Internetu a ich pocet rastie o 20% kazdym mesiacom. Ak bude Malajzia
pokracovat v tomto trende , vsetci Malajzijcania (19,1 miliona obyvatelov)
budu pripojeny na Internet v roku 2000. Malajzia ale nieje jedina krajina s
takymto prirastkom uzivatelov.

gung-hoism

Zoberte si najenergickejsieho cloveka vo vasom okoli, ktory sa nadsene chopi
zbierania nezmyslov, starania sa o deti a vybavovania miestnych obcianskych
veci. Sused, ktory prichadza do uvahy sa pravdepodobne pristahoval len
nedavno, Inac povedane, najochotnejsi spomedzi nas su casto ti, ktori medzi
nas patria najkratsie. Vsetci sme priatelski k novym uzivatelom emailu,
ktori nas zaplavuju nekonecne dlhymi a nudnymi listami. Toto sa moze stat v
globalnom rozsahu a bude to nieco ako ocean, ked si uvedomis, ze India a Cina
reprezentuje viac ako 2 miliardy ludi. Ale rozdiel medzi pouzivanim pocitacov
pre email a napriklad pre zakladne skolstbo je, ze v prvom pripade moze byt
uzivatel zaslepeny, zatial co pri druhom mu to moze poskytnut "zakladnu vyzivu
digitalneho stravovania."

Takze som velky optimista, najma co sa tyka vyvinu noveho digitalneho sveta.
Viac ako polovica populacie dnesneho sveta ma menej ako 20 rokov. Tato
skupina mladych ludi je vacsinou povazovana za zodpovednu. Tito ludia by
mohli byt vo vyvine novej digitalnej etapy ludstva velmi prospesni. Najma v
krajinach, kde tvoria vacsinu obyvatelstva.

Vsetci vieme, ze deti beru pocitace ako ich novy jazyk. Ak im date sancu,
chytia sa jej a do pocitacov sa zahlbia s vasnou, rozkosou a elanom. Ked
boli PC-cka este len "osobne pocitace", vzdelavacie moznosti - specialne vo
svete vyvoja - boli limitovane mnozstvom softwareu a jeho primeranostou. S
Internetom sa to dramaticky zmenilo. Uz nieje potrebne podrobne zapisovat
kazdy krok. Deti mozu ucit ine deti z celeho sveta. Dovod pre ucenie sa
citat a pisat bude zretelny.

Dva napravitelne problemy

Teraz potrebujeme prinajmensom 500 000 mladych muzov a zien z
'vyvinu-chtivych' skupin , ktori dobrovolne stravia rok pre vyvin sveta,
napriklad ako skolske zbory - nieco ako Mierove Spolky. Kazdy z tychto
mladych ludi moze sluzit ako priklad pre viac ako 100 deti v 48 krajinach
povazovanych Unescom za najmenej vyvinute. Univerzity by mohli mudro
podporovat takuto iniciativu a obetovat nejake financie pre studentov mimo
domu.

Takato namahava praca moze stat priblizne tak vela ako zopar F-15-tiek.
Problem vsak nie su peniaze, ale to, ako to spravit. Pod cijou spravou a
s akymi peniazmi ? Unesco je privelmi politicky zamerane. A Svetova Banka
by chcela svoje peniaze spat. Teraz je vhodny cas zalozit nove Spojene
Narody pre Cyberspace, organizaciu s 5-rocnym planom vytvorit digitalny
svet lahko dostupny pre vsetkych. Nemoze to byt spravene postupne v krajine
za krajinou. Vlada sa rozhybava velmi pomaly a najma co sa tyka novych
digitalnych technologii. Nieco nove je velmi potrebne. Ak mas dobry napad
tak ho vyslov. Pouzi email. Myslim to vazne.

negroponte, nicholas(at)media.mit.edu

preklad lubo gabal, gabal(at)vadium.sk

navrat na obsah