tento pocit som zacala mat aj ja, proste, ze nienie len svadbu-argumenty aka je to zbytocnost, blbost a pod.
nechala som si to ulezat...teraz sa zasa vydava sesternica a celkom mi dochadzaju nejake dovody. mam pocit, ze v spolocnosti sa vytvoril akysi zvyk vo forme povinnosti mat svadbu-velku,v kostole, pozvat vsetkych,hudba kt.vlastne ani nepocuvate, rodinu kt. vidite iba na svadbe,par je casto nuteni zariadovat sposobom lebo rodicia chcu , lebo rodina by sa urazila a pod.Ďalej mi bije do oci, že tomu venujete tolko energie a ani to nie je podla vasich tuzob- zmysel,hodnota?
potom som si polozila otazku.cia je to svadba? nastavajucich manzelov alebo rodicov, rodiny?
dalej som sa zamyslela. stalo sa bezne mat, pre mna fakt, drahe svadby+svadobna cesta a pritom si neskor poziciavat na dom, auto a pod. ine je to, v pripadoch ked investicia sa vrati darmi hosti....ak to je tak vacsinou kludne ma opravte
kauza musi byt v kostole lebo rodicia, rodina vynecham
dostala som sa do pocitov stresu, ze ved ja to nechcem kks takto, do stresu preto, lebo v mojom okoli je to takto, moja obrana bola, ze nechcem svadbu
po jednej debate s mamou a sestrou som dosla k tomuto:
svadba je MOJA a hlavne podla mojich realnych financnych moznosti, pocitov a energie
to ze je teraz z toho byznis, ved preco nie, pre toho kto na to ma
v podstate sledujem taky konflikt: mat svadbu, tak ako ja chcem alebo taku aku odomna ocakavaju moji rodicia, rodina, trend v spolocnosti a pod. a vela ludi reaguje akoby obranou, ze nechcem svadbu
na otazku typu „ a preco .....?“ existuje jednoducha odpoved: „lebo sme sa tak rozhodli/rozhodla,lebo nepotrebujeme/nepotrebujem“
argumenty, ze ved takto je to tradicia su pre mna velmi relativne:podla ktorych tradícií, pred 50 rokmi, 100 mi rokmi? Tí čo dávajú tento argument akosi pozabuju, ze aj tradicie sa menia v case...
mame som povedala, ze ked nebude chciet ist na moju svadbu lebo ja som si vybrala nieco ine nez by chcela ona, tak to respektujem, ako jej rozhodnutie-touto krasnou vetou som v zivote uzavrela uz vela snah zasahovat mi do sukromnych veci cez citove vydieranie a zrazu bol klud. a takisto beriem ako rozhodnutie urazit sa, hnevat sa pod .chujoviny nejakej rodiny keby neviem co.
svadba ano ALE podla toho ako citim ja a partner, podla realnej energie a penazi ktore su k dispozicii
a HLAVNE ak to teraz citim takto, mam na to plne pravo, a co, ved je to intimne rozhodnutie nasho vztahu, ked sa to zmeni, tak sa zmeni....