vila lahulinko pada na moje ruky
a ja sa len tyram,
trapia ma muky
som obycajna ako vec,co vytvoril clovek.
dycham,vnimam,citim no riesim pri tom veci uplne ine.
take nepodstatne,co brania vyjst na povrch mojej skutocnej sile
sile myslienok,ducha ci citu
a ja sedim na kopke zhnitej nenavistou
nie nenavistou v pravom slova zmysle
ale na takou co visi nad kazdym hore,zvisle.
snazim sa zistit,co to je,snazim sa pohrat s dusou diabla
a slnko sa vznasa a pyta sa,ci som dnes dobre spala.
ach ten svet je tak jednoducho nadherny
az sa pytam:komu mam dakovat za to,ze mozem byt tu..........