Skoncim so skolenim a cakam na kolegu zo spolupracujucej firmy, kym pride pre mna na instalaciu
novej linky u zakaznika. Prideme tam a provider, ktory to ma instalovat sa po par predchadzajucich
vyhovorkach nakoniec aj tak nedostavi, aj napriek tomu, ze kvoli nemu odisla cela firma s nie
malo zamestnancami domov, pretoze im bolo oznamene, ze nepojde internet.

Tak nabuduce...

Medzitym som sa teda s kolegom pohral s jeho novym Sony Ericsson P900, nainstaloval mu tam Putty
a VNC viewer, ukazal mu UltraVNC so vsetkymi ficurkami (kto vravi, ze cez GPRS sa nedaju adminovat
windowsacke masiny cez VNC? Taky clovek to len nevie nastavit :))).

Odchadzam teda do mesta, mam este chvilku casu, tak idem na palacinky. Dam si Puehr, pohakujem
slovanetacky hotspot (funguje naozaj pekne, teda nefunguje zatial vobec :). Pomaly odchadzam na
Taichi, ked zistujem, ze to mierne nestiham. Nevadi, ved sa nikto nenahneva. Prichadzam na Taichi
a zistujem, ze budova je zamknuta. Security...

Neratal som vsak s jednou vecou -- curanie. Planoval som sa pred taichi dnu vycurat. Nasadam
do autobusu a pocuvam dvoch postarsich panov. Jeden hovori: "Ti bezdomovci si to aj tak zapricinili
sami. 99% z nich su tam kde su svojou vinou". Uz by sa mi otvaral nozik vo vrecku, ale nozik
nenosim, tak otvorim aspon spinku, ktora sa mi nejak zahadne dostala do vrecka. Mam chut vykriknut
nieco v zmysle: "A kto si ty, ze sudis druhych?" ked tu zrazu sa otocim. Stal som sa sucastou
rozhovoru dvoch bezdomovcov, resp. jedneho bezdomovca a jedneho byvaleho bezdomovca.

Zase som sa sekol. Pani sudili samych seba. A Juraj zase predcasne do vsetkeho najlepsie vidi.

Dozvedel som sa radu jedneho bezdomovca druhemu o tom, ako sa z toho da dostat. Vie mu zohnat
pracu. "Je to drina, robieval som 16 hodin denne v pekarni, ale casom sa najde aj nieco lepsie.
Treba nejak zacat." Kusok rozhovoru vypadne, ruch na zastavke a potom pocujem: "Aj Palovi som
trosku pomohol. Ale to nie je len o tom, ze pomahat a jeden maka a druhy pomoc dostava. Pomahat
treba, ale otaaal potaaal. Lebo nie vsetko, co sa ako pomoc javi nou aj je.". Mam chut sa uklonit
panovi guruovi z ulice, ktoreho zivot ani nic nezlomilo. Esteze nenosim nozik.

Vystupim na Hodzovom a rozmyslam, ci je to nejake znamenie podobne tomu, ktore sme zazili pri
nasej prvej navsteve na Taichi (s hromim a Dankym). Vyzeralo to tak. Kontrakcie zacali pomerne
silniet a mne bolo treba dost aktivne curat. Vojdem do tatracentra len preto, aby som sa dozvedel,
ze hajzle su tam len do 19:00 a hodinky ukazuju 19:20. Vyjdem von a prechadzam sa po obchodnej.
Ziadny zasrany zachod. Chcem obcurat park, ked tu oproti mne ide nejaky husty securitak so psom.
Chudaci bezdomovci, vravim si, toto by som zazivat nechcel. Nakoniec sa vycuram na Kollarku v parku.
Prechadzam cez cestu a kyvam odchadzajucej 208micke. Pisem Hroshikovi, ze uz sa blizim. Dalsia ide
za 11 minut, tak sa idem prejst na dalsiu zastavku len preto, aby som zistil, ze 208 stoji na
uplne inej zastavke. Ale pohodicka, stiham to. Nakoniec nastupim na bus, spravne vystupim
a stojim pred cielovou stanicou. Volam hroshikovi, nech zide po mna dole. "Ja som este v Tescu v
Petrzalke.". Mierne pobaveny celou situaciou si idem sadnut do biznis kafe oproti Orangeu. Uz
som sa bal, ze bude plno, ale je tu jeden prazdny stol. Objednavam si vineu a pozeram si jedalny
listok. Chcem si dat nieco lahke. Pozriem jedine toasty, pri ktorych nie je uvedena sunka ani
ziadne maso (Nivove). Objednavam si a pripajam sa na Internet, aby som mohol napisat tento krasny
pribeh. Eurotel GPRS sa pripoji, ale Eurotelacka gateway pre GPRS zakaznikov do Internetu je dole.
Otvaram textovy editor a pisem.

Casnik mi donasa nivove toasty so sunkou...

Ale aj tak, ked sa nieco kurvi, tak si to treba uzivat. Usmievam sa a je mi to jedno.

Akurat ti bezdomovci za to mozno nie vzdy az tak uplne mozu. Veci sa zvyknu kazit aj same.