Kazachstan / Kirgizstan (jul 2011)

keďže som si z nedávnej cesty do Strednej Ázie priniesol okrem spomienok aj ovčie kiahne, mám aspoň čas v pokoji z domu spísať tento report.
Kvôli krátkosti času (2 týždne) sme pôvodný plán krajín, ktoré sme chceli navštíviť (Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan) redukovali len na prvé dve menované, pričom drvivú väčšinu dní sme strávili v Kirgizstane, ktorý toho pre cestovateľov ponúka oveľa viac ako Kazachstan, tvorený prevažne stepou. Leteli sme z Prahy priamo do Alma-Aty a potom, čo sme v tomto meste strávili 2 dni (pili Kumys, dostali hnačku, zoznámili sa s moslimským taxikárom Nurbulatom, čo nás všade vozil na rozjebanej Lade a dal nám nízke ceny výmenou za to, že sme súhlasili ísť s ním raz do mešity), sme sa pobrali smer Biškek. Toto hlavné mesto Kirgizstanu je ako random československé mesto pred 25 rokmi. Paneláky čo vyzerajú že zajtra padnú, preliezky, staveniská plné prachu, kamenia a žeriavov, staré Lady a Volgy atď. Skanzen. Ale aj napriek tomu má toto mesto istú zaujímavú auru, ktorá môže ísť na vrub veľmi priateľskej a pokojnej kirgizskej mentalite.
Ďalej naša cesta viedla k známemu jazeru Issyk-Kul, kam sa chodia rekreovať bohatí Kazaši a chudobní Rusi, a potom konečne do mesta Karakol, odkiaľ sme vyrazili na 4dňový trek k magickému horskému jazeru Ala-Kol (3.500 m.n.m.). To je opradené legendami a miestni nám vraveli, vraj tam nemáme kempovať, lebo sa nám môže stať niečo zlé. My sme však nakoniec nemali inú možnosť, a skutočne - v noci sme sa zobudili na pekelný rachot a keď sme vybehli zo stanov, zistili sme, že sa zo svahu, na úpätí ktorého sme mali rozložené stany, uvolnili kamene a pristáli asi 20 metrov od našich stanov. Uff.

V každom prípade, zopár tipov a trikov do stredoázijskych krajín, ktoré by sa niekomu mohli zísť:

- majte v skupine aspoň jedného človeka čo vie po rusky. to je absolútne essential, ináč si tam neškrtnete. za celý čas sme nenarazili ani na jedného človeka, čo by hovoril anglicky
- Kazachstan je dosť bohatá krajina, v Alma-Ate nás teda prekvapili celkom vysoké ceny. Zato Kirgizstan je lacný a nie je problém nájsť hostely s cenami okolo 5-6 EUR ma noc. ja som napríklad za celé dva týždne okrem letenky a víz minul len 500USD, čo je úplne fit
- trekking: 60% územia Kirgizstanu pokrývajú hory a je to fakt že najkrajšia krajina (nature-wise), akú som kedy videl. Kupodivu, z trekkerov sme stretli len Čechov, Poliakov a Slovákov :)
- homestay: ak vás niekto pozve k sebe domov, určite využite príležitosť spoznať život bežných ľudí v týchto krajinách. Kirgizi sú veľmi hrdí a prijať pozvanie na večeru/nocľah je pre nich najväčšia česť, aj keď sami nemajú čo do úst. My sme si takto raz kupovali marhule na trhu, stará pani predavačka sa s nami zarozprávala a nakoniec sme u jej rodiny všetci štyria prespali, najedli sa a zažili parádny rozhovor. Peniaze od nás nechceli, ale my sme im potajme nechali 40 USD pod vankúšom, tak som zvedavý ako sa tvárili, keď ich našli :)
- ďaľšie vychytávky v Kirgizstane: horse treks (zaplatíš si na deň koňa a ideš), horúce kúpele (pramene zvyknú vyvierať v každej horskej dedinke a ľudia si tam robia improvizované kúpele, ktoré si môžeš na určitý čas prenajať), shared taxi (tak toto je haluz ktorú som nikdy predtým nevidel ... v Kirgizstane ani Kazachstane totiž nie sú normálne taxislužby, ale každý kto má auto, proste čaká, kým si ho niekto zastaví, a potom sa spolu dohodnú na cene a trase)
- jedlá väčšinou nie sú moc šmaky. dominuje baranie mäso, cestoviny, cibula, ryža, nejaká zelenina atď. fakt, kvôli gastronomickým zážitkom tam nechoďte.
EDIT: teraz som si spomenul na jedno vyborne regionalne jedlo, ktore podavaju v blizkosti jazera Issyk-Kul a mesta Karakol, kedze sa tam nachadza pomerne vela etnickych Ujgurov. Jedna sa o tzv Ashlyanfu, a je to v podstate studena polievka so zeleninou a hrubymi cestovinami, ale okorenena takym sposobom, ze mi to velmi pripominalo jedno cinske jedlo, ktore mi velmi chutilo, este ked som bol davno v Pekingu. Takze toto sa urcite oplati skusit.
- treba ochutnať Kumys! Kvasené kobylie mlieko s veľmi nízkym obsahom alhokolu a národný nápoj v celej strednej Ázii. Chutí obskurne, ale na tretí krát je to už celkom dobrota.

Pohľad na Alma-Atu z výšky


Malá Kazaška, čo mi pribehla zapózovať, keď som si chcel odfotiť pravoslávny kostol:


V mešite (ináč, zaujímavé zažiť napr. očistný rituál pred vstupom do mešity)


Biškek


Otec rodiny, u ktorej sme prenocovali. Dôstojný človek.


Na začiatku treku sme naďabili na takúto jurtu:


Krutý výstup k jazeru Ala-Kol:


Ala-Kol v plnej kráse:


A toto je najvyššie ako som sa dostal: