"Obyvatelia ostrova Yap v Mikronézii používali ako peniaze rai kamene. Sú
to veľké vápencové disky s dierou v strede. Najväčšie z nich majú  polomer dva metre, váhu štyri tony.

Tak ako všetky peniaze, ktoré si vyberie voľný trh, aj
rai kamene boli veľmi vzácne. Na ich vytesanie a transport zo 650 kilometrov
vzdialených ostrovov Palau bolo treba vyše sto ľudí. Platilo sa nimi na
svadbách, pri dedení, pri politických obchodoch či pri obyčajných nákupoch.

Disky boli roztrúsené po ostrove, mnohé z nich pri
miestach, kde sa stretávajú ostrovania. S diskom sa pri zmene jeho vlastníka
málokedy hýbalo, pridalo sa len meno nového.

Na prelome 20. storočia ovládlo ostrov Nemecko. Jeho správcovia
boli spočiatku zúfalí. Nevedeli nájsť spôsob, akým by donútili miestnych
pracovať na prestavbe tamojších ciest.

Potom to niekomu napadlo. Nemci ostrovanov vyvlastnili
namaľovaním čiernych krížov na rai kamene. Napriek tomu, že miestnym neubudlo z
potravín, domov či pracovnej sily, cítili sa neznesiteľne chudobní. Zrazu boli
pre Nemcov ochotní tvrdo drieť výmenou za zmazanie kríža na zbytočných diskoch.

Absurdné? S výsmechom „primitívnych“ ostrovanov
opatrne. Kto verí v schopnosť centrálnej banky zvyšovať blahobyt spoločnosti
stimuláciou ekonomiky „lacnými peniazmi“ alebo očakáva úspech kvantitatívneho
uvoľňovania, smeje sa sám na sebe.

Kým ostrovania verili, že pomaľovaním kameňov
schudobneli, on verí, že vyrobením nových žetónov zbohatneme. Podlieha
rovnakému klamu - pletie si reálny kapitál s obyčajnými peniazmi.

Juraj Karpiš

–INESS - Institute of Economic and Social Studies - Kto si pletie kapitál s obyčajnými peniazmi (SME)