Text thanx to id Acron


Prepacte, neda sa to popisat inak ako so spatnou platnostou. Je tomu tak preto, ze neexistoval popis, iba zazitok. Popis zazitku je mozny vdaka mojmu prvemu bytiu ktore disponuje tak silnou schopnostou tvarovat akou je jazyk a rec. Tvaruje tak silno, ze zachytene dokaze nie len zreplikovat, ale rozbalit a rozvinut (ako zvinuty list).



[30.6.2011] sen Bol som. (dlha dlha pauza)





Bytie sa nicim nevyznacuje. Je to more bez jedinej vlnky. Vsetko co sa udeje nadobuda vyznam az s obzrenim sa, pretoze na zaciatku sa nemal kto ani kam obratit.


Iba som, som nevedome vedomie. Ale to este neviem, teraz iba som a nemam ziadne mentalne uchopovanie. Neviem o sebe.



Nieco je zrazu inak.

(Zmena v nic-om znamena, ze nic sa stava vsetkym. Zmena je najvacsia vec ktora sa v nic-om moze odohrat :) Nic sa v tom okamihu meni na vsetko, lebo v nicom by sa ani zmena odohrat nemohla. Nic sa stava plnostou rovnakej hustoty ako nic.)

Zmena sa stala.


Je to zmena ktora na mna zatlacila a sucno ktorym som, reaguje. Reagovat na zmenu je jeho vlastnost. Druha vlastnost je nerozplynut sa pod tymto tlakom. Je to schopnost zostat konzistentny. Ako plachta. Je to jeho prva zmena. Tak tlakom vznika zahyb a tak vznika tvar. Ma tvar vlnky. Volam ju vnem. Vlnim sa aby som dokazal zachytit zmeny. Vlastne sa vlnim pod tym tlakom pretoze tak odolam tlaku zmeny a nerozplyniem sa. Zmeny sa stali, su neodvolatelne a stali sa priamo na mne. Volam ich pamat.


Bola to zena a pouzila jazyk. (Nie je mi jasne ako v tomto jednoduchom svete moze existovat nieco tak obrovske ako zena.)


Ta zena zmenila moje prostredie. Teda mna. Neviem ci pouzila rec alebo myslienku, este ich nerozlisujem. Ich zmena na mne by bola bez rozdielu rovnaka a platna. Vnimam ze nieco opadalo. Tak si uvedomujem, ze som bol niecim obklopeny. Keby som vedel co je to lutost, teraz by som ju citil. Bolo to totiz VSETKO co nebolo v tom co zvolila zena. Citim ze som bol s tym vsetkym prepojeny. Cez moje terajsie spracovanie by som povedal ze som spoznal co bola plnost - tym, ze som o nu prisiel. To co spravila bola jedna moznost z mnohych, bola to jedna z moznosti ktorymi som bol obklopeny. Boli ako polievka v ktorej plavam. Bolo tam nieco na svojom prirodzenom mieste, bez pohybu. Vzdy to tam bolo. To mohla byt vecnost..

Boli to vsetky moznosti. Ten pocit ich opadnutia neviem opisat. Akoby vam niekto nechal z celej koze jedinu bunku. Vnimal som ako klesaju nizsie a nizsie a ja ich uz nemozem objat. Uz nie su v dosahu, zostala iba ta jedna - zenou vybrana.

Pamatam si ako to co spravila vyzeralo. Ako pavucina zbiehajuca sa v strede ktory nie je iba jedinym bodom. Vyzeralo to ako lapadlo.

Prebudzam sa.



Da sa to bud zazit alebo mentalne uchopit. Uchopujem aby som to mohol popisat. Aby som to sam pre seba mohol popisat, potrebujem prostredok. Siaham k svojmu prvemu bytiu, ono ho ma - jazyk. Jazyk je to co tak bezlutostne vzalo vsetky moznosti okrem vybranej. Zmenil mi svet. Z moznosti zostala jedina a k tej jedinej som mohol prilnut. Ten zasah bol tak obrovsky ze pojem fixacia pozornosti je absolutne neadekvatny. Akykolvek pojem je neadekvatny pretoze pojmy a jazyk vznikli az potom ako moznost pre popis zmeny. Bez zmeny by nemohli vzniknut, tu hladinu by nic nerozcerilo.





// Neviem povedat ci to bol tlak, tah alebo prikaz. Iba sa to dialo a ja som nemohol viac nez reagovat; nemohol som zotrvat v superpozicii so vsetkymi moznostami. Tak som sa naucil vnimat a tak som dostal tvar - ludsku formu.

// Vedomie ako more bez jedinej vlnky. Dve vlastosti: 1) reagovat na zmeny - vnimat; 2) nerozplynut sa pod tymto tlakom - mat vedomie o stave pred/po - pamat. Na tychto vlastnostiach stoji prva "samostatna" vrstva - popisovac zmien. Jazyk.

// To je ako ked sa dieta uci mama a tata. To je nieco tak prilnute k tomu bytiu, ze to takmer nejde oddlelit. Tak takto je prilnuty popisovac k vedomiu. Su to prvotne, zakladne nastroja vedomia pre vnimanie. Vnimanie - prva funkcia vedomia.

// Je pre mna zvlastne, ze ten jazyk mal taku silu ako zamer, hoci o zamere v sne nebolo nic. Jazyk bol zamerom. Jedine, ze by bol zamer jazykom. // Oprava: uz to nie je zvlastne. Jazyk ma popisal v tej jedinej moznosti.

// Nie je mi uplne jasne, ako som mohol rozoznat ze to, co mi narusilo prostredie bola zena, ale jasne si spominam ze som to rozpoznal. Rovnako ako to, ze bol pouzity jazyk. // Oprava: Ved ja som vsetky moznosti mal, vsetky boli na dosah! I tato. Boli moje, vsetky boli moje, aj tato mi patrila. Rozpoznal som svoju moznost.

// Preco sa vedomie nemoze recou pozriet na stav ked bolo bez nej? Ono je bod nula, ma dve vlastnosti utkane z tej iste latky a na nich stoji prva vrstva - popisovac. Jazyk sa moze dostat iba sam k sebe, teda k prvej vrstve. Nedokaze popisat bod nula - bytie bez popisovaca. (Ale pokusil som sa o to! ;) )

// Asi uz viem preco ma mozog tolko zahybov :) Hmota vedomia.