... no áno, keď porovnávam narodenie syna.. tiež bol ticho kým mi ho nezobrali (ohrial sa na mne asi tak minútu). akurát rozdiel bol ten že hneď mu uškrtili pupočník, ostré svetlá, cudzie ruky, kopec ľudí (menili sa smeny) a mňa strašne mrzí že si z toho nič nepametám - prvá moja spomienka na neho bola už ako bol oblečený. lebo fakt som sa za tú jednu minútu čo mi ho švacli na brucho hneď po narodení, nestihla spametať... veľmi ma to mrzí dodnes ale už s tým nič nespravím... s dcérkou nám dali čas poobzerať sa, privonat si k nej, popohládzať si ju... proste sto a jedno. ja si myslím že keby s ňou spravili to isté čo so synom, tak tiež by plakala...