veď práve o to ide pripraviť podmienky tak, aby bol ten stres najmenší. stlmiť svetlá, "nehučať"... pri juliankinom narodení bola iba PA a tomáš, žiadne ostré svetlá, žiaden hluk. hneď ako sa narodila, vzala som si ju k sebe, koža na kožu a tak bola cca hodinu a pol. až potom ju odvážili ale hneď mi ju vrátili. obliekala som si ju sama s mužom, neplakala pri tom ani nejavila známky stresu. ja to tu nepíšem preto že sa chcem "chvastať" pre pána jána :) len ma mrzí keď čítam niekde že ľudia považujú za normálne že dieťa po narodení plače a myslia si že to nemôže byť inak... je to veľmi pekný zážitok pritom zažiť príchod dieťaťa takto - viem že niekedy sa nedá, pôrod je namáhavý alebo komplikovaný... len by som netvrdila že je to normálne pre dieťa byť z pôrodu v strese :)