Mám ešte len jeden rok.

Môj príbeh sa začína, keď ma moji majitelia bezľútostne vyhodili na ulicu, neskôr som sa ocitla v odchytovke, kde mi hrozilo utratenie... Ale prečo? Veď som nič zlého nespravila. Hygienické návyky mám, doma vydržím aj sama, veľmi rada sa hrám s hračkami, milujem ľudí aj deti...

Možno to bolo... neschopnosťou sa o mňa starať alebo aj ľahostajnosťou... Keď ma ušká veľmi boleli, tak mi ich nevyčistili, keď som začala mať kožné problémy, nikdy so mnou nezašli k veterinárovi. Ale prečo? Veď mňa to tak veľmi bolelo, moja koža bola červená s lysinkami a ušká boli jedna veľká hrudka hnisu a špiny. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy dobre počula, môj sluch je veľmi oslabený a stačilo len tak málo, len mi zopárkrát natrieť ušká. Ešte raz sa pýtam prečo?! Prečo si ma zobrali a nestarali sa o mňa? Veľa ja toho veľa nepotrebujem. Zo všetkého najviac mi chýbala láska, tá láska, ktúro som všade navôkol rozdávala, ale nikdy mi nebola opätovaná.

Až teraz, vďaka dobrým ľuďom, sa dávam do poriadku a začínam druhýkrát žiť. Konečne zasvietilo svetlo v mojom živote, konečne viem, čo je to ľudský dotyk.

Vraveli mi, že mám demodikózu, ale ja sa jej nebojím, lebo viem, že sa to dá liečiť, len treba chcieť. Začínam aj lepšie počuť. Tie všetky zvuky okolo mňa sú tak krásne a jedinečné. Hlavne, keď sa so mnou rozpráva moja opatrovateľka a venuje sa mi. :) "Eli, poď sa hrať!" vraví a ja odpovedám: "HAV!" Veľkých a dotieravých psíkov sa bojím, neviem, čo môžem od nich očakávať, ale možno to chce len čas.

Kto mi ukáže to skutočné teplo domova? Aj teraz mi je výborne, ale tu som len dočasne, potrebujem vlastnú rodinu, ktorá ma už neopustí. Sľubujem, že Ti budem navždy verná a už nikdy sa od teba nepohnem.

Dúfam, že raz budem Tvoja Eli.

OZ Psia duša - Košice

Viac foto - https://picasaweb.google.com/102928775097402720384/ElliAliasChrumka?authkey=Gv1sRgCLuAkZXLoNCSCQ#
Video - http://www.facebook.com/video/video.php?v=195857233776276

Kontakt - votaress14@azet.sk