hej. Len cesta k rozpoznaniu vnutorneho hlasu (aspon z mojej skusenosti a co pozorujem) lahka nie je (vzdy treba nieco obetovat, co sa spociatku zda nemozne a nelahke a potom, ked sa clovek obzrie, tak zisti, ze tak vela nebolo treba :) strach robi svoju pracu poctivo a naplno)...hlavne tie prve kroky, kde treba rozlisit, co je ego a co ozajstne vnutro. Vacsinou si to ludia zvyknu mylit ako pozeram (a ja som nebola a zatial ani nie som vynimka). Chtic si zamienaju za lasku a potom trapia seba aj ostatnych, nenasytnost za potrebu a ine rozkosne veci :)

ale ked uz raz clovek pocuje, tak je to silne a ako velka rieka, kt pomaly plynie...a vtedy prichadza ta ozajstna zodpovednost za svoje konanie, za kt uz to "po zadku" nie je len vychovne ako u malych deti, ze baci baci :D jaaaaj...a tak :D