Znicna som sama zo seba. Kedy ja uz konecne otvorim tie svoje oci?



Specialne ludske stvorenia. Obmyva ma nova skusenost. Nove tvary ludskych ruk a zacinam sa desit, kam som sa az nechala zaniest prudom studenej vody.

Cas nesmierne leti a sedem poslednych dni mi trosku poznacilo tvar, zaludok a urobilo par novych jaziev, ktore zakryjem drahym makeupom.



Minula som velke prachy na ukojenie vlastneho ega, aby som citila, ze chodim, dycham a som. A fotokomora na Kolibe je velky shit a bodaj by to tam buchlo a vyletelo do vesmiru. Preco sa veci v zivote ukladaju inak, ako maju?



Sokovala ma tvar cloveka, ktory si nevazi to, co najde, co zahodi kazde slovo do odpadkoveho kosa a zbytocne mi beha po chrbte ako mraz? Desi ma zbytocnost malej tvare. vedela by som teraz niekomu fyzicky ublizit. Ale nestazujem si. Nikto mi neutal nohu, ani ruku, tak na co hovorit, ze to boli vo vnutri?



Chcem, aby mi cudzi ostali cudzimi.