Pareidolia psychický fenomén, kedy sa malé a nepodstatné stimuly javia ako veľmi závažné. Najčastejšie je to nachádzanie "zmyslu" v chaose, hľadanie vzorcov a znakov v "informačnom šume".

Príkladov je mnoho, nachádzanie tvárí v oblakoch, fľakoch, prasklinách, skalách. I obyčajný smajlík je ukážkou pareidolie - na základe pár znakov ho považujeme za tvár a z jej výrazu vieme i emóciu. Rovnako je to „rozoznávanie“ slov v šume, či v cudzích jazykoch, alebo v obľúbených skladbách pustených pospiatku.

Toto správanie je evolučne podmienené - v prostredí našich predkov bolo dôležité rozoznať včas nebezpečenstvo a vyhnúť sa mu. Jedinci, ktorí sa nebezpečenstvu nevyhli, zahynuli. Problém je však v tom, že evolučný tlak nijak silne nepôsobil na momenty, kedy sa nebezpečenstvo nepreukázalo.

Príklad:
Kráčate po lese a zrazu začujete šuchot v kríkoch. možnosti sú:
Je to predátor alebo nie je. Dáte sa na útek a zachránite sa. Bod pre vás, ak tam predátor naozaj bol. Ak tam nebol nič sa nedeje, aj tak žijete ďalej. Dokonca vojenské maskovanie tváre je priamo určené k tomu, aby zamedzilo nepriateľovi použiť tento "rozpoznávací systém" a odhaliť skrytého vojaka.

Prečo ale rozoznávame najčastejšie ľudské tváre? Pretože sme ľudia a v našom životnom prostredí sú pre nás iní ľudia buď dôležitý, alebo nebezpeční. Deti taktiež rozoznávajú ľudské tváre a vďaka chápaniu mimike môžu komunikovať so svetom omnoho skôr, než si osvoja reč.

Ak nájdete na skale alebo v sendviči tvár, tak je to príklad pareidolie, v skutočnosti tam žiadna tvár nie je, je to iba pleseň v krajci chleba. Ak však žijete napríklad v USA, potom je tá pleseň hodná miliónov, ak sa na nej zjavil Kristus či jeho príbuzní. Nie je všetko človek, čo sa na nás smeje, no i napriek tomu je pareidolia zábavná.. Až dovtedy, kým ju niekto nezačne brať príliš (konšpiračne) vážne.
(5/4)

viac: info, obrazky, video tu:
http://www.facebook.com/pouzime.rozum