4:23 budik, dava si taky cas. vstavam a pozeram sa z okna, kolko dalsich zufalcov svieti oi tjeto dobe.potichu vyjdem z bytu,

na zastavku.je tam ludi tak akurat vyzeraju velmi zriedkavo, tak si to predstavujem, ked bude ludi menej na tejto planete,budu

zriedkavi a vzacni. sofer elektricky sa rozhodne, ze teraz je ta spravna chvila na cestu.gestom ruky pozdravi nejakeho muza

vedla mna.asi sa mi to len zdalo, i ked verim, ze sofer si vsima, kto dnes nedojde do prace, kto zas zaspal a musi utekat.

komorne.take pekne slovo vystihujuce situacie, ktore sa mi stavaju a ktore vnimam.vstavat o stvrtej je robotnicke.a komorne..tmave rana su tak tiche, ze si o nich mozem

dokola nieco domyslat.su velmik neurcite.az orwelsovsky zufale.aj ta internetova kaviaren je taka komorna, da sa tam zit,

snad aj spacak si tam mozte doniest, herne su komorne.ked som odchadzala, nejaka povedoma tvar sedel poskrucana na stolicke

po rychte warcraftu uplne zmohnuta, teda zaspata.nepouzivam to slovo cassto, ale vystihuje to, bolo to -rozkosne-.

po 1 a pol hodine vychadzam von zo zafajcenej miestnosti, cakam co bude ine od toho tmaveho rana, pred par hodinami do ktoreho som dnes vstupila.

nic sa nezmenilo, svetlo iba posmelilo ludi ze nemusia uz dodrziavat ticho.zufalost zostala.nikto nevie kam vlastne ide a urcite si mysli,

ze ti ostatni sa zenu za niecim zaujimavym.patrim k nim aj ja.