Nemám rada dusík (azote (Lavoasier) dusivý plyn). Dusia ma jeho zlúčeniny. Mám odpor k jeho prudkej elektronegativite (3). Hnusia sa mi všetky jeho zlúčeniny, kde vystupuje s oxidačným číslom –III. A vlastne nebudem Vám klamať, je mi mizerne pri pohľade na akúkoľvek zlúčeninu, kde má dusík záporné oxidačné číslo (nitridy, amoniak, hydrazín, soli hydrazínia hydrazíndiia hydroxylamín, soli hydroxylamónia. Sú mi nesympatické jeho tri nespárené elektróny (4S3/2), ktoré sa na mňa vyškierajú pri každej príležitosti.

A molekula dusíka ani nehovorím! Špina diamagnetická! Striasa ma pri pohľade na tvoje miery: 946, 110 a -196. Plakať sa mi chce z toho, aké gigantické rozdiely robíš medzi samotným najvyšším HOMO a úbožiatkom najnižšie obsadeným LUMO. V atmosfére robíš cecky, že si ako s nikým nepotykáš. Šak v pohode, môžeme sa baviť aj na takejto úrovni... len bacha na azotobaktery, tie ťa dajú do parády. Skončíš horšie ako keď mal Mojsej helikobaktera!

NH3, perverzák! Vystrčíš svoj slizký elektrónový párik ako špičku párku z rožka a potom tam predvádzaš tie tvoje kolotočárske pyramidálne inverzie. Vytáča ma tvoja pseudorotácia! Zmiz, Ty aj s tvojou schopnosť rozpúšťať alkalické kovy, nafukovať sa!

HN3... A to už kde sme?! Fakt nevieš čo so sebou!
A aby bolo jasné – N2O nie je oxid dusný!


Takže už chápete môj odpor voči nemu? Oh! -238°C na teba!