Tri jednoduché no nesmierne vášne vládli životu môjmu: túžba po láske, hľadanie poznania a neznesiteľná ľútosť nad utrpením ľudským. Tieto vášne sťa víchor mocný nášali ma tu i tam vrtkavými cestami, skrze hlbiny oceánu úzkosti až k samotnému kraju zúfalstva.

Lásku som hľadal predovšetkým preto že ek-stázu prináša - ek-stázu tak nesmiernu až bych častokrát obetoval všetok zvyšný život za pár hodín tohto blaha. No hľadal som ju i preto že zbavuje samoty - tej strašnej samoty v ktorej chvejúce sa vedomie naziera cez lem sveta do chladnej bezodnej neživej priepasti. No hľadal som ju i preto že v jednote lásky - v onej miniatúre mystikov - som nazrel predlohu vízií neba svetcov a básnikov. Toto je čo som hľadal a - ajkeď by sa to mohlo zdať príliš dobrým pre ľudský život - toto je to čo som, napokon, našiel.

S rovnakou horúcnosťou som hľadal poznanie. Túžil som po pochopení ľudských sŕdc. Túžil som po odpovedi na otázku prečo žiaria hviezdy. A pokúsil som sa pochopiť onu pytagorejskú moc ktorou číslo prúdy ovláda. Niečo z tohto - no nie veľa - som napokon dosiahol.

V tej miere v akej tak len ony môžu činiť ma láska a poznanie vskutku viedli nahor k nebesám. Ale ľútosť ma vždy k Zemi navrátila. Ozveny bolesti znejú v srdci mojom. Hladujúce deti, obete týrané tyranmi, bezmocní starí ludia nenávideným bremenom pre vlastných synov, a celý ten svet samoty, chudoby a bolesti robiaci si výsmech z toho čím by ľudský život mal byť. Túžim po zmiernení zla but I cannot, a tak tiež trpím.

Toto bol môj život. Bol hodný žitia a s radostǒu by som si ho odžil znova keby mi taká možnosť bola ponúknutá.

(preklad prológu autobiografie Bertranda Russella pre kyberiu preložil DDH)