zaujimave je ze ludia sa zvyknu zaseknut v istom bode. nieco (malo ci viac) dosiahnu a zacnu s tou urovnou byt spokojni. dalej uz nic neskumaju, nehladaju nesnazia sa chapat. so skusenosti vedia, ze bezne situacie, ktore im nastoli zivot vyriesia, aj ked mozno nie najoptimalnejsie ale ako tak ich zvladnu.

kazdy clovek ma nejaku oblast, v ktorej sa zasekol, nezaujima ho natolko, aby do nej prenikol hlbsie. ked sa zacneme zaoberat hociktorou disciplinou, musime pracovat s nejakou mierou zovseobecnenia a zacat s nejakymi axiomami. niekto ide do hlbky viac, niekto menej. kazdy z nas sa raz za cas uspokoji s axiomou, ktorej vysvetlenie uz nehlada.

"jednoduchsi" clovek povazuje tvrdenia autorit za axiomy castejsie ako clovek "mudrejsi", ktory sa informacie snazi pochopit, overit si ich platnost a na zaklade nich si vydedukovat nove zavery. "mudrejsi" je mudry v podstate len pre jeho podozrievavost a zvedavost, ktora ho nuti aby si fakty nastudoval.

niekto sa mozno zasekne s matematikou v 4tej triede zs a dalsie vedomosti nepotrebuje. po tom ako by mu matematik vysvetlil ako mu matematika moze ulahcit niektore bezne nastavajuce situacie by pravdepodobne nazor nezmenil. nestoji mu to za namahu - atraktivita dalsieho vzdelavania v tejto oblasti je pren ho nulova. pri tom moze byt skvely spisovatel, ale mozno je aj pokladnik v potravinach.

moze mat 15 ale aj 90 rokov. na veku nezalezi, zalezi len na jeho zvedavosti.