hej no, súhlasím

to, že človek viacej žažije vekom, vôbec neznamená že je múdrejší, schopnejší, bystrejší, uvolnenejší, pokojnejší, viac nad vecou, viacej schopnejší kvalitnejšie jednať a myslieť. závisí to skôr od toho, ako kvalitne svoje poznanie intepretoval, ako kvalitne sa naučil chápať "ako veci fungujú", hrubo povedané, alebo možno lepšie, ako kvalitne sa naučil ovládať sám seba, chápať ako funguje jeho mysel či vedomie, čo mu poskytne väčší priestor v slobodnom výbere si toho uhlu pohladu na situácie, ktorý poskytuje väčší pocit pohody a slobody a toto uvolnenie, ak prevažuje, tak umožňuje človeku kvalitnejšie konať, vnímať viac možností riešenia situácie a tak umožňuje aj pohodu slobodu, presnosť v určovaní tej najefektívnejšej

zatvrdnutie, či už zdedené od rodičov, alebo samostatne "vytvorené" v nejakom vzorci reagovania, myslenia, konania, ktorý bol efektívny v nejakých zopár situáciách, ale už nie je tak efektívny v situáciách nových, spôsobuje práve to, že človek ťažšie vie posúdiť, že už to nie je efektívne a to ho môže obrať o schopnosť ten iný spôsob nájsť

ono je podla mňa dôležité rekapitulovať a oslobodzovať sa od pocitov zlyhania či smútku z nesprávneho jednania, myslenia, lebo to práve zatvrdzuje tú energiu a človek sa potom stáva stuhnutelnejším. Ak tá rekapitulácia zahŕňa aj vnášanie pocitu, že všetko "zlé" je na niečo dobré a možno raz pochopím, prečo som v tej danej minulej situácii konal "zle, neefektívne", tak ten pocit môže akoby zozmraziť, roztuhnúť tú silu v minulosti zaseknutú
ide o to akoby očistiť ""minulý prúd života"" od nánosov nezmyselnosti či nepodarenia sa niečoho, od tých pocitov, lebo tie, podla mňa, práve najviac prispievajú k tomu stuhnutiu, stuhíňaniu

ak si človek necháva slobodu, či pocit, že aj keď sa niečo nepodarilo, ale malo to zmysel, necháva tú energiu plynúť a ovela ťažšie stuhne, je ako malé dieťa, čo všetko zažíva akoby nanovo, bez vytvárania si vzorcov vnímania, myslenia, konania, interpretovania, schém, ktoré môžu byť začiatkom zatvrdnutia

naberanie múdrosti, volnosti, slobody je podla mňa celoživotný proces a závisí od schopnosti udržať si tieto pocity (volnosti, slobody, všetko má zmysel, učíme sa stále), je to akoby taký uzavretý kruh alebo špirála, že ak si človek tieto pocity ponecháva a nenechá sa sklamať situáciami, nenechá sa o tie pocity obrať, tak si otvára cestu k tomu, že tieto pocity zážíva stále viacej a tým, že tieto pocity efektivity v konaní, myslení, jednaní podporujú, jeho žitie je tak efektívnejšie
dalo by sa to nazvať aj rast vedomia


môj skromný názor:o))