A ust si budem písa? tieto plačúce reči, ktoré mi možno pomáhajú a možno nepomáhajú sa s niečím vyrovna?. So sebou samým, aby sme si neklamali. To ticho. Táto známa depresia môjho prízemného, malého, tmavého neuprataného a predraženeého bytu ma inšpirujú. To ?ažko čo na mňa vždy večer dolieha mi rozväzuje myšlienky. Som tu sám, len so svojím najväčším nepriateľom – so sebou. Táto samota, ten neuveriteľný smútok čo mi vylieza z duše a ktorý sa dá vyhna? len neustálym opíjaním a hulením kvalitnej vyšľachtenej trávy je tu zas. Dá sa naň spoľahnú? lepšie ako na švajčiarsk hodiny či na smr?. Ale dnes tu nemám nič. Ani tá fľaša vína, ktorá som myslel že na mňa čaká v chladničke tam nie je. Nič. Samota ma obkolesuje, čierne myšlienky sa vynárajú a ja tu oproti nim stojím sám, nahý, nevládny, slabý ako don Quijote pred veternými mlynmi. Aj keď už teraz viem ako to celé skončí. Viem že si znova ľahnem sám skrútený a vnútri úplne rozožratý spa? a budem dúfa?, že zabudnem že sa dnešok stal. Aj tak sa do toho celého znova púš?am. Ako keby som potreboval všetku túto špinavos?. Tie lacné kurvy z ulice, bordely, tie dievčatá ktorým v očiach vidím len zúfalú snahu vyláka? zo mňa čo najviac peňazí. Tie hektolitre vína čo som vypil, tie bezcieľne blúdenia po nočných uliciach. Tie stovky kilometrov šialenej jazdy, v duši s tajným a sám pred sebou skrytým želaním aby sa mi niečo stalo. Asi to všetko naozaj potrebujem. Na to aby som si vedel váži? tie slnečné rána. Tie kúsky lásky, ktoré sa mi podarí vytlači? z obrovského citróna zamotaných vz?ahov. Tie chvíle súznenia, ktoré zmiznú po prvých nevhodných slovách. Tie kúsky krásna, ktoré neskôr vymieňam za svoju zúfalú existenciu. Za obyčajný život, neusporiadaný, bordelársky, bez zmyslu. Život, ktorý keby bol žitý inak, už by nebol takýto… Bojím sa. Bjím sa zovšednie?, bojím sa zaradi? sa medzi tých ostatných a pritom si neuvedomujem, že som už dávno zaradený. Medzi… medzi tých ktorí nevedia kam sa zaradi?. Je mi hrozne ľúto samého seba, že po tejto ceste musím kráča? úplne sám. Je to preto, že som si túto cestu sám vytvoril a všetkým ostatným sa zdá šialená, odporná, nechutná, zvláštna, riskantná, hlúpa… Zostávam sám, keď hccem b? medzi ľuďmi. Zostávam medzi ľuďmi keď chcem by? sám. A pritom ani jeden z týchto stavov nie je v poriadku. Necítim sa v poriadku. Tu na svete. Tu vo vesmíre. Tu vo svojom tele a vo svojej mysli. Keď som mal osemnás?, zvykol som zúfalo plakáva? na dlážke svojho bytu. Bol to hlasný a oslobodzujúci pla?, po ktorom som absolútne vyčerpaný zaspával a vstával očistený. Už nedokážem tak plaka?. Stvrdol som, obrnil a vyzbrojil sa, aby mi už nikdy nikto nezarazil ostne do mojej mäkkej užiny vovnútri. A tým som sa odrezal od sveta ako kozmická loď. Som sám na misii o ktorej neviem nič, no pracujem na plné obrátky aby som ju naplnil. Niečo so mnou nie je v poriadku, no všetky systémy fungujú normálne. Zarábam, platím, prežívam, komunikujem, fhádam sa, nadávam, smejem sa, rozosmievam, hnijem, tlstnem, umieram, zúfam, lámem sa, umieram na tele aj na duši. Čakám a čakám a čakám a odmietam pomoc, pretože ju očakávam v inej forme. Bojím sa, trasiem sa o svoju existenciu a pritom tá vôbec nemá zmysel. Plytvám energiou, rozumom, silou, potenciálom a zomieram. Necítim sa dobre. Necitím sa vôbec dobre a mám pocit že to dobré mi už dávno pretieklo prstami. Nedokázal som sa z toho adekvátne teší?, tak mi to bolo zase odobraté. Mám pocit, že ma riadi niekto zvonka, avšak v každej minúte zis?ujem, že som to iba ja čo kontrolujem svoje činy. Iba ja kto zodpovedám sám za seba. Iba ja čo si zatváram pred všetkým krásnym dvere. Iba ja čo sa tu sám trápim a mocem sa ako myš v prázdnom akváriu. Neviem to vydrž?. Naložili mi príliš veľký nákla a ja nie len že ho nebudem môc? doruči?… navyše ma každý posun ďalej viac a viac zničí. Ničím sám seba. Ničím všetko naokolo. Ale veľmi pomaličky, jemne a s rozumom, tak aby to nikto nezistil. Tak ako to viem len ja. Tak ako to viem len ja. Žitie môjho života pre všetkých ostatných mi berie všetku energiu na to aby som ho mohol ži? sám pre seba. Rozdal som sa. Som komediant, ktorý dohráva svoje vrcholné číslo. A potom sa zavrie do maringotky a podreže si žily. Tak ako si to naplánoval. Tak ako si to vždy predstavoval. Tak ako si to zaslúži.