Nuž, ja som kedysi bola žiarlivá dosť /hlavne jedno obdobie - HAK, impulz, + dokonalé zamotanie sa vo vlastnej fabulácii/,
následne som si uvedomila, že treba veriť tomu, že priateľ je dostatočne inteligentný,
a ak by túžil po inej žene, najskôr si dá veci do poriadku somnou. A teda, ak je somnou, som pre neho tá najcennejšia, a tým pádom nieje na čo žiarliť.

Od tohto bodu nežiarlim, hoci spomínaný priateľ je už priateľom-ex.
Pri súčasnom priateľovi mi príde akákoľvek žiarlivosť absolútne nezmyselná, dôverujem mu stopercentne, a to hlavne preto, že si uvedomujem, že je pre mňa najväčším pokladom, a viem, že je to obojstranné.
hu-ha.)