prepichovať uši kvôli zraku si dávali aj námorníci :) rovnako ako to môže zrak zlepšiť, môže ho aj zhoršiť. toto naozaj neriešim. keď budú moje deti veľké, tak nech si nechajú spraviť dierky premňa zamňa aj do brady, toto mi fakt nevadí. obradom by som nazvala krst alebo "uvítanie do života". na prepichnutí uší nič obradné nie je (možno ešte keby pri tom sestrička recitovala nejakú trapnú básničku ako na tom uvítaní :) nezúčastňuje sa toho širišia rodina, neoslavuje sa to.... možno trochu nadsadím ale obradná je aj obriezka (u chlapcov aj dievčat) a podľa mňa je to na tak malých deťoch z moderného pohľadu dosť barbarstvo (aj keď obriezku robia v USA drvivej večšine novonarodených chlapcov). nemyslím si že malé dieťa má znížený prah citlivosti, že ho niečo nebolí, že nie je z toho zmetené. rôzne deti prežívajú inak prerezávanie zubov (jedno dva dni nechce ani jesť, druhé má teplotu, tretie hnačky, štvrté vkuse plače a pri piatom ani nevieš že mu ide zub) To že si dieťa niečo nepametá je tiež podľa mňa len naša interpretácia. možno nevytvorí spomienku, to áno - ale pameť je ešte aj nevedomá (koľko ľudí má iracionálne strachy, fóbie, ktoré si so sebou nesú ešte z pôrodu, príp. z prenatálneho obdobia) ani nevedia prečo ich v určitej situácii začne zalievať pot, cítia sa stiesnene, zle. tým nechcem povedať že nechať dieťaťu prepichnúť ucho kým mu to nevieme vysvetliť, nevyhnutne prinesie nejaké dlhodobé následky :)) ale ruku do ohňa by som nedala za to že u citlivejších detí to môže na nevedomej úrovni narušiť dôveru k rodičom, tak ako veľa vecí ktoré považujeme za prkotiny. (napríklad nechať babku pestovať vrieskajúce dieťa, ktoré očividne cíti úzkosť a chce byť pri mame, iba preto že to babka tak chce a má na to "právo".