Zas neviem najst copy pasta forum... Nema toto niekto predplatene pls?

https://hnonline.sk/prakticke-hn/poradenstvo/96231610-pokuta-az-30-tisic-za-vyrubany-strom-na-vasom-dvore-ake-su-vynimky-a-kedy-rozhoduje-obec-ci-mesto

Zdravicko,

strasne vela sliviek sa urodilo tento rok a treba ich co najskor pozbierat, 'bo za tyzden, dva uz bude neskoro.

Takze sa tymto dava na znamost ze tuto nedelu poobede (7.9.) sa bude u nas na zahrade Pankow-Heinersdorf konat slivkobranie, pokial neviete kde sa nasa zahradka nachadza tak napiste do posty.

Co s prerastenymi rajcinami? Skratit ci co? Este maju cas na vonkajsok a valia ako besne tento rok.

~ What a time to be alive... ~

Vyvracanie mytov o lisajnikoch v zahradach
https://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/david-svoboda-jsou-lisejniky-v-sadu-skodlive

Záhon Rozuma na Agrokomplexe

Záhon Rozuma - skupina na Facebooku


Môj názor: Pekný príklad regeneratívneho pestovania s minimom rýľovania a maximom využitia biologického odpadu. Na druhej strane, na ílovitom pozemku s množstvom pýru som to ešte nemal odvahu / chuť to vyskúšať. V skupine Záhon Rozuma na Facebooku ponúkajú rôzne rady, ale aj knižky a preparáty. Zatiaľ sú tie záhony v SR len 2-3 roky tuším. Tak asi počkám na ďalšie, prepracované vydanie knižky.

LOL
https://www.facebook.com/reel/1194122135074550

Chova niekto z vas zvierata na maso? Ak tak ake? :)

~ What a time to be alive... ~

Venujete sa niekto stolovému hroznu? Tento rok sa mi podarilo veľmi pekne "uchovať" kvety a sú aj nasadené strapce. Lenže ako to už býva, choroby človek vidí až keď už je neskoro. Tak ak niekto viete poradiť ako a čo teraz, keď sú bobulky ako malé hrášky :) a ako to doviezť do zdarnej úrody. Vďaka za všetky rady, lokalita "BA".

~ What a time to be alive... ~

Archív relácie Postav dom, zasaď strom: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14061

Otázka na kožmekrov kompostovania, ale aj bežných záhradkárov.

Ako je to s kompostovaním odrezkov z tují a takto získanej štiepky napríklad?

V niektorých zdrojoch sa vyjadrujú, že to je nevhodné do kopmpostu, lebo to ubližuje iným rastlinám. Inde píšu, že po 3 mesiacoch je to safe? Vaše skúsenosti?

~ What a time to be alive... ~

Minulý rok mi bataty (zakryté čiernou geotextíliou) napadli asi drôtovce, tak som našiel toto video na ekopostreky:

Mali ste podobný problém? Existujú nejaké lepšie riešenia?
V záhrade robím systémom prekopania pôdy raz za 3-4 roky (nemecká kopa) v ílovitej pôde. Samozrejme okopávame a pod.



Prostriedky:
Agriful - biostimulant na podporu koreňov
https://organixgarden.sk/eshop/agriful-biostimulant-na-podporu-korenov/p-1726766/var2002/2059741.xhtml
NovaFerm VIVA
https://organixgarden.sk/eshop/novaferm-viva/p-1726728/var2002/2057895.xhtml


Disclaimer: Všetky videá aj odkazy sú na jeden eshop, z ktorého som mal minulý rok sadbu zemiakov. Možno je niekde niečo lepšie/lacnejšie.

Moja prednáška je dostupná k zhliadnutiu. Štúdiu zdar!

Máte niekto nejakú vybhytávku alebo rady na švole pri sliepkach? Minulý rok to šlo až ztuha 3 sliepky som mame zakopal a na poslednú chvíľu sme riešili chemický postrek na kurín. Tento rok by som chcel tomu nejak predísť, alebo si načasovať nejaký zásah skôr ako dôjde k hentakému stavu.

~ What a time to be alive... ~

Tento rok som konečne stihol nakúpiť dravé roztoče - dôvod prečo moravskí vinári prestali striekať chemickými postrekmi.

* Dravý roztoč proti roztočom, vlnovníkovcom a hálkovcom
* Použiteľný v sadoch a vinohradoch
* Použite ho len raz a je navždy po starostiach
* Zvýšenie výnosu až o 30 % (Toto sa mi zdá premrštené, ale uvidíme ;)

Objednal som tu: https://biotomal.sk/produkt/typhlodromus-pyri-1-pls%C5%A5
Ale majú aj napr. tu: https://eshop.ekoclovek.sk/pomocnici-bioagens/typhlodromus-pyri-proti-roztocom/

Starý kompostér z paletových dosiek nám po 7 rokoch doslúžil, tak sme sa rozhodli spraviť si trvácnejší kompostér z fošien a trámov. Zaujala nás stará (rímska/slovanská/japonská/..) technika opaľovania dreva, ktorou sme ošetrili najviac ohrozené časti intenzívnym kompostovaním. Čas ukáže či takáto nechemická úprava dreva vydrží tri razy dlhšie aj v podmienkach záhradného kompostéra. V článku nájdete aj ďalšie dve alternatívy paletového kompostéra s využitím nopovej fólie a odpadového dreva.





Kompostér z paliet, opravený aj s nopovou fóliou.

Celý článok: Ako si spraviť kompostér starou technikou opaľovania dreva alebo z paliet

Parádne ten sused nasadil tú repku na hnojivo ...

~ What a time to be alive... ~

Ahojte,
máte pls. tip na ekologickejšiu variantu výsevného substrátu?
Chcem sa totiž vyhnúť rašeline, ale už dva roky po sebe som mal problém kvôli ílovitej pôde alebo využití vermikompostu na priesady.
Vyrábajú aj takéto Natura sa tváriace, ale tiež je tam rašelina: https://www.zafido.sk/NATURA-Substrat-bylinkova-zahradka-a-vysev-10-l-d3079.htm

Edit: Chcel by som sa totiž riadiť kritériami prírodnej záhrady

V záhrade mám k dispozícii ílovitú pôdu, kompost a vermikompost.

Nie je to uplne k teme dom, ale neviem kde je vhodnejsie forum - nemate niekto tip na spolahlivu firmu (BA/okolie), ktora vyklcuje, vypili naletove dreviny, burinu zo zahradneho pozemku, zbura staru chatku a vsetko to odvezie prec? Pripadne terenne upravy vitane.

Druhy dotaz smeruje k plotom a brankam. Nic extra, nejaku klasiku ktora neurazi. Firma ktora pride, zameria, dovezie, natlce, zmontuje.

Vdaka.

Zdroj:Združenie Slatinka

Mam par perliciek - pribuzne, minulorocne. Samica a samec.

Darujem idealne obe naraz, ak by mi niekto za ne dal flasu bieleho tak nepohrdnem.

Neviem ako dlho bude trvat ponuka, ked ma neprestanu "srat" bude vyvar.

https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2019/11/bovine-friends-forever/598417/

What is friendship, in the case of a cow? For decades, behavioral studies of livestock have tended to focus on aggression, because fighting between animals can result in physical injuries and economic loss. Bovine companionship, a less conspicuous dynamic, long went underrecorded—at least as a subject of scientific inquiry. As herd sizes have increased and greater numbers of cows have been subjected to intensive stall-feeding, the incentives to understand cow stress, and cow resilience, have grown.

Cow friendship, researchers now believe, is expressed foremost in grazing and licking. A study of a commercial herd in the United Kingdom found that, put to pasture, more than half of the animals spent time eating and resting alongside a specific individual. Separated from the larger group, cows that were paired with their favored friend maintained lower heart rates and did not stamp, toss their heads, pace, or sway as much as cows paired with individuals they’d shown no partiality toward. In short, they seemed less agitated.

...

Whether or not bovine friendship is an evolutionary legacy, the American commercial milking cow’s life affords little opportunity for other social contact. The majority of cows in the United States are artificially inseminated so as to bear the calves that bring on milk production (a single Holstein bull, born in 1974, was the progenitor of more than 80,000 young). And in most instances, calves are removed from their mothers soon after birth. Interactions with mates and offspring being impossible, might female friendship fill the void?

Sadly, few cows get the chance to find out. They tend to forget their friends quickly: After just two weeks apart, individuals who once preferred each other no longer display friendship’s behaviors or positive effects. This is significant, because large-scale dairy farms may regroup a herd four to 12 times a year. Considering that cows without friends show evidence of distress, thwarting cow friendship would seem to contribute to cow suffering.

Surprisingly, the camaraderie between cows and people also appears to affect bovine productivity, and perhaps contentment. A 2009 survey of more than 500 British dairy farmers revealed that cows that had been given names produced 258 more liters of milk than did cows that went unnamed and thus unrecognized as individuals.

Predávam dvoch fešákov, barančekov Quessantskej ovečky. Je to najmenšie plemeno ovečky na svete, ktoré sa "samovyšľachtilo" na nehostinnom francúzskom ostrove Ouessant. To by bolo k legende, teraz viac reál. Quessantky boli u nás v sade 5 rokov, ale keďže sme sa rozhodli sad rozšíriť aj o malé bobuľoviny, nemôžeme ohradiť každý kríček, našli sme im nové milujúce domovy. Pomaly od nás odíde posledná štvorka a ostali mi dva tohtoročné barančeky, ktoré sa narodili 26.4. a 2.5. Sú to fešáci a hľadám im domov, kde ich nezjedia. Oni sa za to odvďačia krásne skoseným a pohnojeným trávnikom, prípadne vlnou, keďže ju majú naozaj bohatú. Budem naozaj rada keď mi nikto nenapíše, že majú chutné mäso. Neviem o tom, nejedla som ich a nebudem ich jesť. V prípade záujmu sa mi ozvite do pošty. Zodpoviem aj otázky ohľadne chovu, starostlivosti a podobne. Fotka nie je veľmi reprezentatívna, lebo sa mi stále hýbu, vyskakujú a rozhadzujú nohami. Ale ten dospelý fešák je Karol a je to ich otec. Veľmi rád sa chodí hladkať a rád chodí na tajňáša k susede do zázhrady.

Vyzerá to, že zmrzláci prídu v utorok 7.5. a stredu 8.5. @shmu.sk

Ach jo, od kuriatok vypiplanych 30 sliepok Oraviek, tesne pred presunutim z mobilnej ohrady na zahone do velkeho vybehu, dnesnu noc vsetky padli za obet jednej skurvene malej liske (sudim podla otvoru v pletive ktory urobila).

Hlavne ze mam novy plot aby mohol v zahrade behat pes, ale ked mu do nej zabudnem otvorit dvere tak nepomoze, ze ano.

Takze utriet slzy, dorobit na stodolu prechody pre psa, vymenit kralicie pletivo za zvarane 1mm pletivo v 2 vrstvach, nespolahnut sa na prichytenie klincami ale pripevnit ho este listou a jebat na mobilne vybehy ale radsej najst miesto na staticky vybeh s hlbokou podstielkou.

A vajicka uz druhy krat v nedohladne...

Mezinárodní konference „Agrolesnictví – enviromentální a produkční alternativa v zemědělství“

Český spolek pro agrolesnictví pořádá dne 18.4.2019 mezinárodní konferenci „Agrolesnictví – environmentální a produkční alternativa v zemědělství“ pod záštitou Ministerstva životního prostředí, Ministerstva zemědělství a Komise pro životní prostředí Akademie věd ČR. Konference navazuje na řadu seminářů a konferencí na agrolesnické téma v minulých letech. Nově však budou prezentovány výsledky vědeckého výzkumu, příklady dobré praxe a policy ze zemí, kde agrolesnictví je již řadu let implementováno, a to výhradně zahraničními hosty. Pozvání přijal např. prezident Evropské agrolesnické federace Patrick Worms, nestor francouzského agrolesnictví a zakladatel nejstarších výzkumných ploch v Evropě Christian Dupraz či britský praktický zemědělec Stephen Briggs.

Konference je určená pro zástupce zemědělců, především Agrární komory, Zemědělského svazu, Českomoravského svazu zemědělských podnikatelů, zástupce a rezprezentanty MZe, Asociace soukromých zemědělců, zástupce samospráv, politiky, i všechny zájemce z řad odborníků, zemědělců a akademiků.

Čas konání: 18.4.2019 10-17:30h

Místo konání: Akademie věd ČR, Národní 3, sál č. 206

Simultánní překlad z angličtiny do češtiny a naopak je zajištěn.

Tak a dnes som dozberal.

Asi 300-500kg jablk a hrusiek je v pivnici, 25 litrov palenky v demizone a na jar pojde do kotla este sud sliviek so sudom booskopskeho, a dva sudy hrusiek neznamej odrody.K tomu sme so susedom zasterilizovali 60 litrov mustu, a podla odbytu u deciek sme mohli kludne viac. Dalej 6 bedni orechov (a dalsie 3 pre susedku Vierku co zije z invalidneho, aby mala z coho kolace vnucatam robit). Pokusne som zavaral v malych davkach aby som vedel co ma zmysel a co ne - kompot z hrusky maslovky, ceresni, hruskovy lekvar aj 24 hodinove povidla, jablkove pyre (to je u deti terno tlacia to odusu), a struhane jablka na zimny kolac. A ususili sme 150+kg jablk a pokusne 10kg kžížal z hrusiek (mnam paradne su).

Akurat ma sere ze pocas ceresnovej sezony som bol na Zvolenskych lazoch a na Polane, co ma zaroven nesere kedze som bol na Zvolenskych lazoch a na Polane a navstivil som aj legendarnu Slatinku plnu symaptickych mladych dobrovolnicok (tak mladych ze som sa bal ze ma nejaka oslovi ujo). Bohuzial chvalabohu.

Buduci rok tipujem ze bude uroda biedna, stromy si oddychnu, dnes som prehodil slovko s dievkami zo stajni odnaproti tak hadam vybavim hnoj a poriadne to tu zahadzem hovnom. A budem s napatim sledovat ako sa osvedci ovocna pivnica pocas zimy, solarny ostrovny system sluziaci na osvetlenie funguje skvele, a uz teraz viem ze skrz vykyvy pocasia chcem pasivne vetranie riadit a ze to uz musim dokoncit. A ze potrebujem velky podzemny zasobnik na dazdovu vodu, lebo sucha budu horsie a horsie. A pomaly sa ucim ktora odroda kolko vydrzi a kedy je fakt ten pravy cas ju zozrat a na co sa da pouzit - uz takmer neziju ludia co to poznaju, retaz sa roztrhla..

Ale je to taky fajn dochodcovsky pocit, ked sa stavim cestou na kavu u fotrovcov a donesiem im malu bednicku plnu najvonavejsich najcvachtavejsich hrusiek jake proste v obchode nikdy nemaju, a jablka, tentokrat obrovite Solnohradky aj mensie renety neuveritelne lahornej chute, a orechy, a flasku palenky. Nemali by to vlastne robit oni?:) alebo ked si lahnes do travy, tvaris sa ze klieste neexistuju:) a pozorujes datla jak krmi mlade, a tie dute stromy tam ostavaju, aj ked picu rodia, teda, okrem datlov a zln a sykoriek, a z kopy haluzi z jarneho rezu na teba utocne dychci jezko a dalsie tvory. A namrte motylov, snazim sa kosit hala bala a vynechavam a vzdy cosi kvitne. Oaza v pusti poli a intensivnych luk.

Stretavam sa s chaluparmi, aj domacimi. Malokto uz sadi ovocne stromky. Rozmyslal som, ze by som sa tym raz mohol mozno zivit - zmladim im stare ovociny co kupili ci zdedili, dosadim mladymi, ale povodnymi nenarocnymi druhmi, zapestujem im korunky, naucim ich ako to skladovat. Dnes je tu v mode prerobit chalupu aby vypadala ako pred 200 rokmi ked ju postavili, mestania tu za svoje peniaze zachranuju architektonicke kulturne dedicstvo. Raz, mozno, bude v mode zachranit aj okolie - tych par arov za domom, tie stare hrusky, jablone, a mozno aj zemiaciska. Snad to bude trendy, snad im bude chybat tento diel do dokonaleho pocitu uniku z mesta. A snad to bude mat kto robit.

Buduci rok, mozno, posadim stromy zo semienka - hrusky, jablone, slivky, duby, javore, oskeruse, buky, bresty, lipy, gastany aj orechy, a mozno to vydrzia par rokov a potom ich rozdam po okoli. Chaluparom, domacim. Aby ta krajina stracala o kusok pomalsie.

A este - susedia tu maju po X generacii kus lesa, a bez okolkov priznavam ze je to najkrajsi les v ktorom sa tazi drevo aky som kedy videl. Dnes som sa bavil s majitelkou Ankou. Beru len kolko potrebuju, nepredavaju. Ona aj jej muz Maju cit, vnimaju, su rozruseni, vedia opisat preco, ale usmievaju sa, snazia sa. Zaujimavy rok, aj ta cast v meste aj v alternativnej realite.

Minulu sobotu sme boli zbierat jablka na susenie, boli sme styria. Non id brat a non id Floyd cestou tam vypili flasu rumu a pocas kratkej zastavky v Jablonici sa im podarilo dostat do krcmy kde si dali po dve borovicky. Ich uloha znela jasne - nazbierat 70kg z odrody booskopske (kožuchy). Ja som zatial s matusom zbieral orechy. Oni poctivo makali, na rebriku balansovali bezstarostne..

Ked dozbierali nastala kratka roztrzka, lebo mne sa ich 70kg zdalo byt realnych 120, ale nedali sa a ze trepem a oni vedia atd atd, rezignovane som to odviezol panovi Haruscakovi do susiarne nad Starou Turou.
Dnes som bol po to - ususil nam 156kg jablk :)))
Najebanych uz viac neberem:)

Kde kupim taketo papierove sacky v kamennom obchode v BA? Tusi niekto?

Zbieram v ramci moznosti do pivnice..





Ale tento rok je toho mrte, a kvas uz nejaky mam, tak sme v sobotu s Matusom vyrabali must. Nazbierali sme tri mechy jablk a odniesli sme to do obecnej mustarne v obci Brestovec.


Matus pomaha mustarovi psychosomaticky..

Ich hydraulicky lis z toho vydoloval 100 litrov a este by tieklo ale uz neboli nadoby. 40 litrov sme dali susedovi. Ten konzervuje jednoducho - da do toho za lyzicku chrenu a pichne to do pivnice.



My sme zvolili vysoko sofistikovanu metodu objavenu v polovici 19. storocia Louisom Pasteurom, napoj sme zahriali na 72 stupnov a po par minutach ladovali do cistych sklenenych flias.





Pasterovali sme do pol druhej rano, a bola to velka veselica, dievky umyvali flase vo vani, my sme nalievali a utahovali, popri tom ostavalo este dost casu na intelektualnu polnohospodarsku diskusiu. A teraz dufame ze toho tepla stacilo a nezacne to vybuchovat:)


Vysledok je okolo 90 pollitrovych a litrovych flias. Som zvedavy.

A popri tom sme medzi susedmi rozdavali zbytky hrusiek masloviek, co ostali po zavarani a vyrobe povidel. Nizsie na fotke su pri zbere 2 tyzdne dozadu, po 2 tyzdnoch v pivnici dokonale vyzreli a stal sa z nich totalny smak.



a stihol som konecne vykopat tie krumple, toto je z 1 kila sadby, zevraj dost slaba sezona, hanbim sa ale neokopaval som to kaslal som nato..



Najviac sa mi na tom paci ten pocit ze do toho zakusnes a nebojis sa ze dostanes aic, ze pri zbere dobehne srnka a ty ju nemas dovod odhanat, zastavka u susedy Vierky co mi vzdy rada spravi turka a ponukne zazvorniky, sused za dzus zas dal flasku "na vecer", a to slnko, a cisty vzduch, a vyhlad na javorinu, a vobec..

"Toto je vazne dobso, toto je na cely zivot, neni dovod ponahlat sa.." povedal Matus. Zbalili sme must a isli makac za sporak kym to zacne kvasit..

Nehodilo by sa hore pridat https://kyberia.sk/id/6616999 ako spriaznene forum?

~ What a time to be alive... ~

Serus, takze ponuka:

JABLKA GOLDEN DELICIOUS & JONATAN, v bio kvalitke lebo sak nestriekane nicim :)

- osobny zber v Stupave pocas dni 8. a 9. September, cena 1,5 EUR/kg
- odber zo Stupavy pocas nasledujucich 2-3och mesiacov, cena 2,5 EUR/kg
- dovoz v BA/pripadne zahorie, cena tiez 2,5/kg + dovozne 3 EUR

Jabka su vhodne aj na pecenie, zavaranie, susenie...

Este rozmyslame robit z toho bio jablcny ocot, tak kebyze niekto ma zaujem nech napise vcas PM a dohodneme sa. Rovno aj navrhnite cenu co by ste za to dali, popripade vymenili, aj tak sa da.

Cautee :*