Sedím v bare, kde občas sedím, vždy vtedy, keď chcem byť sám, keď nechcem nikomu pomáhať, nechcem nikoho urážať, ani smiať sa, vtedy keď patrím len sám sebe a so sebou je mi fajn. A tak sedím v tom bare a sledujem tváre, celé to zafajčené kino, špinavé poháre, zvyšky kávy a nejaké dievča, hovorím si : nemalo by tak byť samé, mohol by som si k nej sadnúť a možno by sme boli spolu aj šťastní… ale dnes né, dnes fakt né, dnes chcem byť sám. A tak sedím v bare a rozmýšľam, či si mám k nej sadnúť, rozmýšľam o tom, čo by som mohol spraviť, o tom, čo by som inokedy určite spravil, ale dnes né, dnes fakt né, dnes chcem byť sám a je mi fajn. Dnes chcem byť sám, dnes som sám, ja chcem byť sám, cesty sa nestretnú, dnes chcem byť so sebou sám, cesty sa nepretnú, dnes nič nové nehľadám, cesty sa nestretnú, prišli sme v nepravý deň, dnes večer so sebou nič nové neodnesiem.