si vedla. Podstiva mechanika - akordeon, ludovo zvany aj harmonika.
Technicky vzato mam za sebou tri rocniky, ale realne som skoncil iba na upati tretieho rocnika. Prvy polrok tohto inak legendarneho rocnika vykupenia, som bol na hodine asi tri krat, zvysok som presedel u starych rodicov pri kartach. Napriek tomu som neprepadol :), i keď výučbovo som prešiel asi tak dve etudy. Etudy, inak už zo samotnej podstaty názvu slova, sú strašne príšerné abstraktné vecí môjho detstva. Niečo ako bubulák keď maš 1,5pol roka. No a druhý polrok na závažnosť môjho počinu prišli rodičia, rozumej mama (otec situáciu pochopil už na začiatku), a vysvedčenie som už asi nezískal.
Ešte si spomínam na osobitú časť - hudobná náuka. To bola ako teória. V prvom ročníku som na tom bol asi trikrát a zhodnodil, že sa tam viac naozaj neoplatí chodiť. Spočiatku sa tam učilo o rôznych mne neznámych ujoch prípadne tetách, pričom vrchol progresu bolo keď učiteľka stlačila nejakú kombináciu kláves na piane a my sme mali niečo zabučať ako ovečky. Bé, Cé, advanced level bol s prídavkom dur a mol. V druhom ročníku som tento spolok navštívil ešte asi zo dva razy, ale viac menej som iba pokecal zo spolužiakmi, že ako ide život. Pani učiteľka Hamarová mi dala po prvej otázke kde som bol a prečo nechodím už pokoj.
----
Myslim si, ze hentak nastaveny vyucbovy plan zabil vela talentov ako som ja, ktori nehovorim ze mohli hrat skvele s cielom atakovania konzervatoria, ale mohli aspon viediet nieco pre radost vybrnkat. V prvom rocniku, ked sa hral Kohutik jaraby a Sedemdesiat sukien mala, ma to fakt bavilo. Mimochodom tieto pesnicky a este mozno nejake viem hrat dodnes. Ale nasledna vlna etud alias zhlukov nahodnych tonovo dielo dokonala.