Človek ako entita ktorá prišla na svet nemá voči ničomu žiadny záväzok. Rodičia, ktorí ho priviedli na svet si môžu nárokovať isté práva voči životu jednotlivca, avšak sa jedná len o akési morálne práva, ktoré vôbec nemusia byť akceptované a je len spoločenskou rutinou nepretŕhať tieto väzby.

Zákony spoločnosti (tradičné, nie v diktatúrach atď.) boli, sú a budú vytvárané za účelom zostrojenia akéhosi zborníka všeobecných pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať jedincami podliehajúcimi týmto zákonom. Zákony vymedzujú kde je hranica medzi slobodou jednotlivca a narúšaním slobody iného jednotlivca.

Entitu si môžeme predstaviť ako kruh, ktorý sa môže pohybovať v priestore slobodnej vôle, vykonávať činnosti, prezentovať sa iným entitám, vyjadrovať sa , rozvíjať. V najlepšom prípade by kolízia entity s inou entitou nikdy nemala nastať, avšak nie je tomu tak vplyvom ľudskej názorovosti, nepochopenia, alogickosti, prebujnenosti zákonov a iných udalostí, pri ktorých sa stáva jedna entita AGRESOROM a zase iná entita je poškodeným.

Človek pre množstvo každodenných rozhodnutí nemá logické podklady. Názory sú dedené, konvenčné správanie a nekritický názor sprevádza každú jednu činnosť človeka počas celého dňa. Ľudia ktorí si to uvedomujú vedia prehodnocovať okolnosti kritickejšie no zároveň byť tolerantnejšími.

PRIKLAD
Chcel by som uviesť príklad ako bežný človek obhajuje názor nad ktorého podstatou a dôsledkom sa nikdy nezamyslel a ktorý je ukážkou aký obrovský je hendikep celého ľudstva, zachádzajúci do tých najelementárnejších rozhodovaní v priebehu ľudskej existencie.

Vezmime si Dúhový pochod za práva homosexuálov. Jedná sa o akciu ktorej cieľom je zrovnoprávnenie (nie zvýhodnenie) ľudí ktorým sú odopierané práva. V tomto prípade sa dve entity rozhodli spojiť svoj život do zväzku, ktorý má v dnešnej dobe dá sa povedať skôr právny charakter a chcú svoj majetok spolu zdieľať ako v manželstve.

(Nechcem hovoriť o tom či by vychovávali deti, či by mohli adoptovať a i.)

Proti tomuto pochodu za zrovnoprávnenie sa obrovské množstvo ľudí chytá za hlavu a necháva sa počuť o tom ako je to choré, či dokonca to prirovnávať k pedofílii (čo to má s právom?).

V tomto prípade je AGRESOROM každý jeden človek ktorý sa stavia do role sudcu ktorý má právo určovať či si dvaja nezávislí ľudia, môžu alebo nemôžu „uplatňovať“ slobodu jednotlivca. Agresor nemá absolútne žiadne právo zasahovať do konania iných jednotlivcov, ak nekonajú sami v pozícií agresora voči inému.

Aký má agresor v tomto prípade argument? Ako je poškodzovaný? Žiadna argumentácia na serióznych základoch tu neexistuje.




Sloboda jednotlivca vs. poracionálny svet