Tento týždeň ma celkovo doviedol k staronovému poznaniu, že (nie len) slovač ešte má v základoch slušného správania čo doháňať.
a stačili mi na to 3 návštevy divadla, jeden telefónny rozhovor a poobedie v práci (nepriamo, mám rada svojich kolegov, toto nie je o nich:)).
základné prejavy:
v divadle - to ako si niekto môže vyložiť nohy na sedačku nepochopím. ani v kine, nie to v divadle. ako si pri tom niekto dovolí sa vyzuť, to už vôbec nie. a o deravých pančuchách nehovoriac. o bonbónikoch ako predieranie sa medzi ľuďmi a výkriky rakúskych turistov "bravó" v polovici árie - to už nemusím vôbec spomínať.
základnú slušnosť odzdraviť niekoho, po pozdrave by sme si mohli tiež preopakovať, ale tak čo už. niekto má svoje privilégiá. však.
a samozrejme tak isto sa rozlúčiť pri odchode, skladaní telefónu a podobných záležitostiach - ale dnes zrejme naozaj prevažuje irc a podobne. tam sa to asi nenosí. neviem. (fakt nechodím na irc.)
tak ma to tak zaráža. lebo ja v tom tiež nie som dobrá (aj keď si veľmi vážim tých pár mladých mužov v mojom, ktorí mi nenásilne a prirodzene pomôžu s kabátom, podržia dvere a ponúknu rameno, no je vás drahí moji čoraz menej), ale keď už ja si všímam takéto veci, ako zlé to musí naozaj byť?

mám pocit že na mojej existencii mi niečo uchádza, alebo som sa proste netrafila do dátumu narodenia...